Prvá kniha Machabejcov
6 Smrť Antiocha Epifanesa. – 1 Keď kráľ Antiochos prechádzal cez náhorné krajiny, dozvedel sa, že v Elymaide v Perzii je mesto, vychýrené bohatstvom na striebro i zlato. 2 V ňom je vraj preveľmi bohatý chrám, kde sú údajne zlaté výzbroje, panciere a štíty, ktoré tam zanechal macedónsky kráľ Alexander, syn Filipov, ktorý panoval z Grékov ako prvý. 3 Pritiahol teda a pokúšal sa mesto zaujať a vydrancovať ho. Ale nepodarilo sa mu to, lebo obyvatelia mesta sa dozvedeli o jeho zámeroch. 4 Povstali proti nemu do boja, musel utiecť a odchádzal odtiaľ s veľkým sklamaním, aby sa vrátil do Babylonu.
5 Tu prišiel k nemu do Perzie posol a oznámil mu, že jeho vojská, ktoré vytiahli do judskej krajiny, utrpeli porážku. 6 Že Lyziáš sa vypravil na čele veľkého vojska, ale že bol porazený Židmi, ktorí vraj prevládli zbraňami a vojskom a (dobyli) aj bohatú korisť, ktorú pobrali porazeným vojskám. 7 Že zrúcali ohavnú (modlu), ktorú dal postaviť na oltár v Jeruzaleme, a svätyňu že obohnali vysokými múrmi, ako (to bolo) predtým, a že (opevnili) aj Bet-Sur, jeho mesto.
8 Keď sa kráľ dozvedel o týchto udalostiach, zľakol sa a veľmi sa rozrušil. Klesol na posteľ a od hnevu ochorel, lebo sa mu nestalo po vôli. 9 A zostal tam mnoho dní, lebo sa mu obnovovala trápna úzkosť. Keď badal, že zomrie, 10 zvolal všetkých svojich dôverníkov a povedal im: „Spánok sa mi vzdialil od očí a sužujúca starosť tlačí moje srdce. 11 Myslím si v duchu: Do akého zármutku som sa dostal a v akej záplave zmätku som teraz ja, ktorý som býval ctený a milovaný, dokiaľ som bol pri moci. 12 Teraz sa rozpamätúvam na zlé veci, ktoré som popáchal proti Jeruzalemu; ako som pobral z neho všetko zlaté a strieborné náradie a ako som poslal bezdôvodne nivočiť judské obyvateľstvo. 13 Teraz jasne vidím, že ma preto zastihlo toto nešťastie. Hľa, v hroznom zármutku hyniem v cudzej krajine!“
14 Potom zavolal Filipa, jedného zo svojich dôverníkov, a ustanovil ho nad celým svojím kráľovstvom. 15 Odovzdal mu korunu, svoj plášť a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a vychoval ho za vladára. 16 A kráľ Antiochos tam roku stoštyridsiateho deviateho zomrel.
Za panovania Antiocha Eupátora, 6, 17 – 63
Výprava Lyziáša a Eupátora proti Židom. – 17 Keď sa Lyziáš dozvedel o kráľovej smrti, dosadil miesto neho za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého vychovával od mladi, a dal mu meno Eupátor.
18 Tí však, čo bývali na hrade pri svätyni, obťažovali Izrael; ustavične hľadali (spôsob), ako by im mohli škodiť a pohanom poskytnúť oporu. 19 Júda si preto zaumienil, že ich vyhubí. I zvolal všetok ľud, aby ich obľahli. 20 Zhromaždili sa teda a roku stopäťdesiateho ich obkľúčili. Zriadil proti nim kameňomety a iné dobývacie stroje.
21 Niektorí z tých, čo unikli z obľahnutia – a pripojili sa k nim aj niekoľkí bezbožníci z Izraela –, 22 odišli ku kráľovi a vraveli: „Ako dlho ešte potrvá, kým nevykonáš súd a nepomstíš našich bratov? 23 My sme sa dobrovoľne poddali tvojmu otcovi, riadili sme sa jeho príkazmi a poslúchali sme jeho rozkazy. 24 Za to teraz obkľúčili naši súkmeňovci hrad a zanevreli na nás. Ba každého, koho z nás chytili, zabili a naše majetky vyplienili. 25 A vztiahli ruku nielen na nás, ale aj na všetky susedné kraje. 26 A hľa, dnes obliehajú jeruzalemský hrad, aby ho dobyli! Chrám a Bet-Sur opevnili. 27 Ak ich rýchle nezaskočíš, budú robiť ešte väčšie veci než tieto a (ich postup) nebudeš môcť zadržať.“
28 Keď to kráľ počul, rozhneval sa a zvolal všetkých svojich dôverníkov a veliteľov pechoty aj jazdectva. 29 Ba aj z iných kráľovstiev a morských ostrovov pritiahli k nemu zástupy žoldnierov. 30 Počet jeho vojska bol: stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov, vycvičených do boja.
31 Tiahli cez Edomsko a utáborili sa pred Bet-Surom. Dlho oň bojovali a postavili aj dobývacie stroje, ale (obkľúčení) robili výpady, pálili ich ohňom a udatne bojovali.
Bitka pri Bet-Zachare. – 32 Júda odtiahol od hradu a utáboril sa pri Bet-Zachare oproti kráľovmu táboru. 33 Kráľ sa včasráno vybral a so všetkou rýchlosťou uháňal s vojskom smerom na Bet-Zacharu. Za zvuku trúb sa šíky pripravili do boja. 34 Slonom predložili šťavu z hrozien a moruší, aby ich rozdráždili do boja. 35 Potom zaradili zvieratá medzi bojové šíky. Ku každému slonovi priradili tisíc mužov, vyzbrojených reťazovitými panciermi a medenými prilbami na hlavách. Okrem toho postavili ku každému zvieraťu päťsto vybraných jazdcov. 36 Títo boli už predtým pridelení k zvieraťu, kamkoľvek sa uberalo, išli s ním a neodchádzali od neho. 37 Na každom zvierati boli silné, kryté drevené veže, upevnené zvláštnymi zariadeniami, a na každom bolo tridsaťdva mužov, ktorí odtiaľ bojovali, a ešte jeden Ind.
38 Ostatných jazdcov postavili vľavo i vpravo na obe krídla vojska, aby znepokojovali (nepriateľa) a kryli bojové šíky. 39 Keď na zlaté a medené štíty zasvietilo slnko, rozsvietili sa od nich hory a žiarili ako ohnivé fakle. 40 Časť kráľovho vojska sa rozprestrela po vrchovine a druhá časť zostala v nížine. Postupovali opatrne a usporiadane. 41 Triaška zachvátila všetkých, keď začuli hrmot ich množstva, pochod vojska a rinčanie zbraní; bolo to vojsko mimoriadne veľké a silné.
Hrdinská smrť Eleazara. – 42 Júda vyrazil so svojím vojskom do boja a padlo z kráľovho vojska šesťsto mužov.
43 Tu Eleazar, Hauran, spozoroval, že jedno zo zvierat, opatrené kráľovským pancierom, prevyšuje všetky ostatné zvieratá. Nazdával sa, že je na ňom kráľ. 44 I obetoval sa, aby vyslobodil svoj ľud a získal si večné meno. 45 Odvážne sa rozbehol k nemu stredom cez šíky, bil napravo i naľavo, takže ustupovali pred ním na obe strany. 46 Potom vliezol pod slona, ľahol si pod neho a zabil ho. On sa zrútil na neho na zem a tam zomrel. 47 Keď videli silu kráľovského vojska a tlak jeho oddielov, ustúpili pred nimi.
Pád Bet-Suru a obliehanie Jeruzalema. – 48 Kráľovské vojská sa vydali proti nim až do Jeruzalema; kráľ sa teda utáboril proti Judsku a proti vrchu Sion. 49 Uzavrel mier s tými, čo boli z Bet-Suru, ktorí opustili mesto, lebo tam už nemali potravín a nemohli znášať ďalšie obliehanie. Pole totiž malo sobotný odpočinok. 50 Tak zaujal kráľ Bet-Sur a ustanovil tam posádku, aby ho strážili.
51 Potom obliehal mnohé dni svätyňu; postavil tam vrhacie a iné bojové stroje: ohňomety, kameňomety, šípomety a praky. 52 Lenže aj oni si zhotovili bojové stroje proti ich strojom, a tak bojovali mnoho dní. 53 Ale nebolo v zásobárňach potravín, lebo bol siedmy rok a zvyšky zásob strávili tí, ktorí kvôli svojej záchrane utiekli pred pohanmi do Judska. 54 Tak zostalo na území svätyne len niekoľko mužov, lebo ich prevládal hlad, a preto sa rozpŕchli každý do svojho domova.
Zmierenie. – 55 Keď sa Lyziáš dopočul, že sa Filip, ktorého kráľ Antiochos ešte zaživa poveril, aby vychoval jeho syna Antiocha za vladára, 56 vrátil z Perzie a Médie spolu s vojskami, ktoré vytiahli s kráľom, a že sa usiluje prevziať vládu do svojich rúk, 57 snažil sa čím skôr odtiahnuť. I vyjadril sa pred kráľom, veliteľmi vojska a mužstvom takto: „Každým dňom slabneme, potravy nám ubúda, miesto, ktoré obliehame, je pevné a ešte na nás dolieha aj starosť o kráľovstvo. 58 Preto podajme teraz týmto mužom pravicu a pomerme sa s nimi a s celým ich národom! 59 Dovoľme im, aby mohli žiť ako predtým podľa svojich zvykov, lebo iba pre svoje zvyky, ktoré sme zrušili, sa vzbúrili a urobili toto všetko.“
60 Táto reč sa zapáčila kráľovi i veliteľom. I poslal im ponuku mieru a prijali ju. 61 Keď im dal kráľ a velitelia prísažné uistenie, vyšli z pevnosti.
62 Kráľ vystúpil na vrch Sion, a keď videl opevnenie toho miesta, porušil prísahu, ktorú urobil, a nariadil zbúrať múr dookola.
63 Potom rýchle odtiahol a vrátil sa do Antiochie. Tam našiel Filipa ako pána mesta. I bojoval proti nemu a len silou sa zmocnil mesta.