Prvá kniha Machabejcov

Prvá kniha Machabejcov

8 Dohoda s Rimanmi. –  1 Júda sa dopočul o sláve Rimanov, o ich veľkej moci a o priazni, ktorú preukazujú všetkým, čo sú im naklonení, ako aj o priateľských zmluvách, ktoré uzavierajú s tými, čo sa chcú stať ich spojencami, a vôbec že sú mocní a silní.  2 Rozprávali mu o ich vojnách a hrdinských činoch, ktoré konali medzi Galaťanmi, ako si ich podrobili a urobili ich poplatníkmi; 3 tiež o ich činoch v Španielsku, ako sa zmocnili tamojších zlatonosných a striebronosných baní a ako opanovali celú krajinu svojou rozvahou a vytrvalosťou, 4 hoci bol ten kraj od nich veľmi ďaleko; ako porazili kráľov, ktorí pritiahli proti nim od konca zeme, a pripravili im veľkú porážku; ďalej ako im ostatní (ľudia) odvádzajú každoročne poplatok;  5 ako Filipa a Perzea, hetejského kráľa, spolu s inými povstalcami porazili v boji a podrobili si ich.  6 Že takisto zničili Antiocha, veľkého kráľa Ázie, hoci vytiahol proti nim do boja so stodvadsiatimi slonmi, s jazdectvom, s vozmi a s veľkým vojskom, 7 že ho zajali živého a uložili mu aj jeho nástupcom na kráľovskom tróne odvádzať vysokú daň, dať rukojemníkov a zrieknuť sa 8 územia ako Indie, Médie a Lýdie – svojich najlepších krajín. Tieto mu vzali a potom ich dali kráľovi Eumenesovi.  9 Tiež ako chceli obyvatelia Helady viesť proti nim zničujúcu vojnu, ale keď sa oni dozvedeli o ich zámere, 10 vyslali proti nim jedného vojvodcu, ktorý s nimi bojoval, takže mnohí z nich boli zranení a padli (v boji). Ich ženy a deti vraj pobrali do zajatia, olúpili ich a zmocnili sa ich krajiny, pobúrali im pevnosti a podrobili si ich až do dnešného dňa. 11 Aj iné kráľovstvá a ostrovy, ktoré sa im niekedy postavili na odpor, vraj zničili a podrobili si ich.

12 Ale svojim priateľom a spojencom zachovali vraj priateľstvo; zmocnili sa blízkych i vzdialených kráľovstiev a všetci, čo len počuli ich meno, už mali z nich strach. 13 Ktorým však chcú dopomôcť ku kráľovstvu, tí vraj kraľujú, ale ktorým nežičia, tých zase pozbavujú. Tak sa vraj veľmi vyšvihli.

 14 Medzi nimi všetkými si vraj nikto nekladie korunu, ani sa neoblieka do purpuru, aby sa v ňom pýšil.  15 Ba zostavili si vraj radu a každý deň tristodvadsať poradcov rokuje o blahu národa a jeho vedení.  16 Jedinému mužovi vraj zverujú každoročne vedenie a vládu nad celou svojou ríšou; tohto jedného všetci poslúchajú a niet medzi nimi ani závisti, ani žiarlivosti.

 17 Júda vybral Eupolema, syna Jánovho a vnuka Akovho, a Jasona, syna Eleazarovho, a poslal ich do Ríma, aby dojednali s nimi priateľstvo a spojenectvo, 18 žeby z nich sňali jarmo, lebo videli, že kráľovstvo Grékov zotročuje Izrael. 19 Vybrali sa teda do Ríma – bola to veľmi ďaleká cesta –, vošli do senátnej budovy, ujali sa slova a vraveli: 20 „Júda Machabejec, jeho bratia a židovský národ nás poslali k vám, aby sme s vami dojednali zväzok priateľstva a pokoja a aby ste nás prijali za svojich spojencov a priateľov.“ 21 Tento návrh im prišiel vhod.

 22 Listina, ktorú dali napísať na medené dosky a poslať do Jeruzalema, aby im tam bola pamätníkom priateľstva a spojenectva, znela takto:

 23 „Rimanom a židovskému národu na mori i na pevnine večné blaho! Kiež je od nich ďaleko meč a nepriateľ! 24 Ak sa začne prv vojna proti Rimanom alebo proti niektorému ich spojencovi v celej ríši, 25 tak židovský národ poskytne so všetkou ochotou pomoc, ako budú vyžadovať okolnosti času. 26 Nepriateľom nebudú dávať ani zaopatrovať obilie, zbrane, peniaze a lode. To za dobré uznali Rimania. Nariadenia sa budú dodržiavať bez odplaty. 27 Podobne ak sa začne prv vojna proti židovskému národu, tak zas ochotne poskytnú pomoc Rimania, ako budú vyžadovať okolnosti času. 28 Nepriateľom sa nebude dodávať obilie, zbrane ani peniaze a lode. To za dobré uznali Rimania. Túto zmluvu budú zachovávať bez lesti.

29 Podľa týchto uznesení uzavreli Rimania zmluvu so židovským národom. 30 Keby však chceli jedni alebo druhí niečo dodatočne pridať alebo ubrať, môžu tak urobiť podľa svojej ľubovôle; a čo sa pridá alebo uberie, bude platiť.

31 Ohľadom škôd, ktoré narobil kráľ Demetrios, napísali sme mu toto: »Prečo si tak zaťažil svoje jarmo na našich priateľoch a spriaznencoch Židoch? 32 Preto, ak sa budú i naďalej na teba sťažovať, dopomôžeme im k právu a budeme proti tebe bojovať na mori i na pevnine.«“

 
1. Takúto povesť mali Rimania v Júdovej dobe. Tým je ospravedlnené jeho rozhodnutie: uzavrieť zmluvu s Rimanmi, stať sa ich priateľmi. Svätopisec ručí len za to, že taká povesť kolovala u čitateľov, nezaručuje však pravdivosť jednotlivých údajov ich obsahu.
2. Galaťania, Galovia, Kelti v Severnej Itálii, ktorí podporovali Hanibala v 2. púnskej vojne a v roku 190 pred Kr., boli podrobení Rimanmi (Polybius 2, 18 – 34). Galaťania nemôžu prichádzať do úvahy, tí sa nasťahovali okolo roku 240 pred Kr. do Malej Ázie a roku 189 pred Kr. boli premožení Manliom Nulsonom, lebo týmto Rimania neuložili poplatok.
5. Rimania viedli vojnu s Macedónčanmi už od roku 215 pred Kr. Filip V., macedónsky kráľ, bol porazený Kvinciom Flaminiom roku 197 pred Kr. pri Kynoskefaloch. Filipov syn Perzeus bol zase porazený Aemiliom Paulom roku 167 pred Kr. pri Pydne. Perzeus bol zajatý a Macedónia bola rozdelená na štyri okresy. Roku 146 pred Kr. sa stala rímskou provinciou. – O Hetejcoch = Chititoch či Hatitoch porov. 1, 1.
6 – 8. O bojoch Antiocha III. Veľkého (223 – 187), sýrskeho kráľa, s Rimanmi a o jeho porážke pri Magnézii porov. 1, 11. (Ázia = Sýria a väčšia časť Malej Ázie.) O podmienkach prímeria porov. 1, 11 a 18. – Správa o údajnom zajatí Antiocha Veľkého je len zveličená povesť. – Hneď po uzavretí prímeria musel zaplatiť 2 500 talentov striebra a okrem toho sa zaviazal 20 rokov odvádzať 1 000 talentov (počnúc rokom 188 pred Kr.). Ďalej sa musel zrieknuť krajín za Taurom, ktoré Rimania rozdelili takto: Pergamský kráľ Eumenes II. dostal Lýdiu, Mýziu a Frýgiu; Roďania dostali Lýciu a Kariu až po rieku Meander. Miesto „India a Média“ (tieto krajiny Antiochos Veľký nikdy nemal v moci) treba skôr čítať: „Pizídia a Milyas“ (= časť Pizídie). – Na začiatku vojny s Rimanmi mohol mať 120 slonov, ale do bitky pri Magnézii mohol postaviť len 54 slonov (Lívius 37, 39). Takisto mal vraj v zbrani 70 000 mužov, ale pri Magnézii stratil 50 000 (Lívius, Apian).
9 – 11. Podkladom tejto správy je asi zásah Rimanov proti Etolom (okolo roku 190 pred Kr.).
14. Republikánske zriadenie Rímskej veľríše budilo úžas v očiach orientálca, ktorý si nevedel predstaviť veľkú ríšu bez despotického vladára.
15. Údaje o rímskom senáte sú tiež len približné. Za čias Sempronia Gracha mal senát 300 členov.
16. Údaj, že Rimania zverujú vedenie štátu „jednému“ mužovi, nie je celkom presný. Súčasne bývali dvaja konzuli.
17 n. Eupolemus je spomínaný v 2 Mach 4, 11, kde sa jeho otec Ján objavuje tiež ako diplomat v službách svojho národa. Jeho ded sa nazýva „Hakos“ (Vg: Jakub). Je to meno kňazského rodu (porov. 1 Krn 24, 10; Ezd 2, 61). Tento Eupolemus je možno helenistický spisovateľ, z ktorého cituje Euzébius (Praep. Evang. 30 – 34). – Jason (=Jesús, Ješuaʽ), syn Eleazara. Pochádzal asi z kňazského rodu (Mučeník Eleazar v 2 Mach 6, 18 – 31).
22. Podobná zmluva, ktorú uzavreli Rimania s obyvateľmi egejského ostrova Astupalaion (Foedus Astupalaion) roku 105 pred Kr., je hodnotným dokladom pre hodnovernosť tejto zmluvy.
23 – 28. Veršom 28 bolo asi znenie zmluvy ukončené. V. 30 – 32 bol písomný dodatok k zmluve alebo ústny odkaz, ktorý doniesli židovskí vyslanci do Jeruzalema.
Prvá kniha Machabejcov