Prvá kniha Machabejcov
11 Pád Alexandra Balasa. – 1 Potom zhromaždil egyptský kráľ vojsko, také početné, ako je piesku na morskom brehu, ako aj množstvo lodí. Pomýšľal ľstivo sa zmocniť Alexandrovho kráľovstva a privteliť ho k svojej ríši. 2 Pritiahol teda do Sýrie (naoko) s pokojamilovným úmyslom. Obyvatelia miest mu otvárali brány a vychádzali mu v ústrety, lebo kráľ Alexander nariadil, aby ho vítali, pretože bol jeho tesťom. 3 Tak vtiahol Ptolemaios do miest a v každom meste ponechal posádku zo svojich oddielov.
4 Keď sa priblížil k Azotu, ukázali mu zborenisko Dagonovho chrámu, rumy Azota a jeho okolitých osád a na ceste pohodené alebo nakopené mŕtvoly pobitých a spálených v boji. 5 Rozprávali kráľovi, že to porobil Jonatán, aby ho potupili. A kráľ mlčal. 6 Jonatán sa vybral s okázalosťou v ústrety kráľovi do Joppe; pozdravili sa a prenocovali tam. 7 Jonatán odprevadil kráľa až po rieku, zvanú Eleuterus; potom sa vrátil do Jeruzalema.
8 Kráľ Ptolemaios zaujal pobrežné mestá až po prímorskú Seleuciu. Proti Alexandrovi snoval nie pekné plány. 9 Vyslal totiž k Demetriovi poslov s odkazom: „Nože, uzavrime spolu zmluvu! Dám ti svoju dcéru, ktorú má Alexander, a budeš panovať v kráľovstve svojho otca! 10 Ľutujem totiž, že som mu dal svoju dcéru, lebo sa pokúšal siahnuť mi na život.“
11 Takto ho ohováral, lebo bažil po jeho kráľovstve. 12 I vzal mu svoju dcéru a dal ju Demetriovi. Tak prerušil styky s Alexandrom a nastalo medzi nimi otvorené nepriateľstvo. 13 Ptolemaios vtrhol do Antiochie a dal si na hlavu korunu Ázie. Tak už mal na hlave dve koruny, egyptskú a ázijskú.
14 Toho času bol kráľ Alexander práve v Cilícii, lebo obyvatelia tamojších krajín sa búrili. 15 Keď sa to Alexander dopočul, tiahol proti nemu do boja. Ale Ptolemaios vyrazil s vojskom, zaútočil na neho s celou silou a zahnal ho. 16 Alexander utiekol do Arábie, aby sa tam zachránil. Tak získal Ptolemaios prevahu. 17 Arab Zabdiel uťal Alexandrovi hlavu a poslal ju Ptolemaiovi. 18 Tretí deň na to zomrel aj kráľ Ptolemaios a miestne obyvateľstvo zničilo posádky, ktoré zanechal v pevnostiach. 19 Tak sa stal v stošesťdesiatom siedmom roku kráľom Demetrios.
c) Za Demetria Nikatora, 11, 20 – 53
Jonatánovo zmierenie s Demetriom. – 20 V tých dňoch zhromaždil Jonatán mužov z Judska, aby dobyli jeruzalemský hrad. Postavili proti nemu veľa dobývacích strojov. 21 Niektorí ničomníci však, ktorí nežičili svojmu národu, odišli ku kráľovi a oznámili mu, že Jonatán oblieha hrad. 22 Keď to počul, rozhneval sa. Hneď po tejto správe sa vydal na cestu, a keď prišiel do Ptolemaidy, napísal Jonatánovi, aby prestal s obliehaním hradu a bezodkladne sa dostavil na rozhovor do Ptolemaidy. 23 Keď sa to Jonatán dozvedel, kázal jednako len pokračovať v obliehaní. Vybral si niekoľkých zo starších Izraela a tiež z kňazov a vydal sa do nebezpečenstva. 24 Nabral striebra, zlata, odevov a mnoho iných darov a išiel ku kráľovi do Ptolemaidy. A našiel pred ním milosť. 25 Žalovali síce na neho niektorí ničomníci z národa, 26 ale kráľ sa zachoval voči nemu tak ako jeho predchodcovia, a vzdal mu poctu pred všetkými svojimi dôverníkmi. 27 Priznal mu veľkňazstvo aj ostatné predošlé hodnosti a zaradil ho medzi svojich popredných dôverníkov.
Demetrios udeľuje výsady Židom. – 28 Jonatán požiadal kráľa, aby oslobodil Judsko a tri samarijské okresy od daní. Za to mu prisľúbil tristo talentov. 29 Kráľ privolil a napísal o tom všetkom Jonatánovi listinu tohto znenia:
30 „Kráľ Demetrios (posiela) bratovi Jonatánovi a židovskému národu pozdrav! 31 Na vedomie vám posielame odpis listu, ktorý sme napísali nášmu príbuznému vo vašej záležitosti: 32 Kráľ Demetrios posiela otcovi Lastenesovi pozdrav! 33 Židovskému národu, čiže našim priateľom a verným spojencom, rozhodli sme sa udeliť niektoré výsady za ich oddanosť voči nám. 34 Preto im prideľujeme územie Judska a tri okresy, Aféremu, Lyddu a Ramataim, ktoré majú byť zo Samárie pričlenené v celom svojom rozsahu k Judsku. Všetkých, ktorí obetujú v Jeruzaleme, oslobodzujeme od kráľovských poplatkov, ktoré predtým každoročne od nich vyberal kráľ z poľnej a ovocnej úrody. 35 Ďalej sa odteraz zriekame všetkých daní, ktoré by nám náležali, ako sú desiatky a clá; aj soľné jazerá a koruny, ktoré sa nám prinášali, 36 to všetko im odpúšťame. A nič z toho nebude odvolané odteraz až na večné časy. 37 Teraz sa teda postarajte, aby z toho bol vyhotovený odpis a odovzdaný Jonatánovi a nech ho vystavia na svätom vrchu na viditeľnom mieste!“
Židia pomáhajú Demetriovi. – 38 Keď kráľ Demetrios videl, že v jeho krajine panuje pokoj a nik mu už nekladie odpor, rozpustil všetko svoje vojsko, každého do svojho domova, okrem cudzineckých oddielov, ktoré pozbieral z pohanských ostrovov. Tým si však znepriatelil všetky svoje oddiely, ktoré slúžili už za jeho otcov.
39 Keď videl Tryfón, jeden z bývalých Alexandrových prívržencov, že všetko vojsko šomre na Demetria, vybral sa k Arabovi Emalkuemu, ktorý vychovával Alexandrovho syna Antiocha, 40 a naliehal na neho, aby mu ho vydal, žeby sa stal kráľom miesto svojho otca. Porozprával mu o Demetriových výčinoch aj o nenávisti, ktorú prechováva voči nemu vojsko, a zostal tam dlhší čas.
41 Jonatán medzitým požiadal kráľa Demetria, aby odvolal posádku z jeruzalemského hradu a mužstvá z ostatných pevností, pretože prepadávajú Izrael. 42 Demetrios odkázal Jonatánovi: „Nielen to urobím tebe a tvojmu národu, ale len čo sa mi naskytne vhodná príležitosť, vyznačím poctami teba i tvoj národ. 43 Ale teraz dobre urobíš, keď mi pošleš pomocné oddiely, lebo odo mňa odpadlo všetko moje vojsko.“ 44 Jonatán mu teda poslal do Antiochie tritisíc udatných bojovníkov. Keď prišli ku kráľovi, zaradoval sa z ich príchodu.
45 Tu sa zhŕkli obyvatelia do stredu mesta, asi stodvadsaťtisíc mužov, a chceli zabiť kráľa. 46 Kráľ utiekol do paláca. Ale obyvatelia mesta obsadili ulice mesta a začali útok. 47 Tu kráľ povolal na pomoc Židov a oni sa všetci zhromaždili k nemu. Potom sa všetci rozptýlili po meste a toho dňa pobili v meste na stotisíc ľudí. 48 Potom mesto zapálili, v ten deň nabrali mnoho koristi a vyslobodili kráľa.
49 Keď mešťania videli, že Židia sú pánmi mesta a počínajú si podľa ľubovôle, stratili odvahu a prosebne volali ku kráľovi: 50 „Podaj nám pravicu a urob už koniec židovským výčinom proti nám a mestu!“ 51 I odhodili zbrane a uzavreli mier. Tak si Židia získali slávu pred kráľom a pred všetkým obyvateľstvom jeho kráľovstva a obťažkaní bohatou korisťou vrátili sa do Jeruzalema.
52 Sotva však kráľ Demetrios pevne sedel na svojom kráľovskom tróne a v krajine zavládol pokoj, 53 zrušil všetky svoje sľuby a zanevrel na Jonatána. Miesto toho, aby sa mu odvďačil za preukázané dobro, náramne ho začal sužovať.
d) Za Antiocha Dionýza, 11, 54 – 12, 54
Antiochos Dionýz kráľom. – 54 Potom sa vrátil Tryfón s naozaj ešte mladým chlapcom Antiochom; vyhlásil ho za kráľa a nasadil mu korunu. 55 Všetky vojská, ktoré Demetrios prepustil zo služby, pridali sa k nemu a bojovali proti tamtomu. Bol porazený a dal sa na útek. 56 Tryfón sa však zmocnil slonov a dobyl Antiochiu.
57 Mladistvý Antiochos napísal Jonatánovi: „Potvrdzujem ti veľkňazstvo, ustanovujem ťa nad štyrmi okresmi a budeš kráľovým dôverníkom.“ 58 Zároveň mu poslal zlatý stolný riad a dal mu právo piť zo zlatých čiaš, obliekať sa do purpuru a nosiť zlatú stuhu. 59 Jeho brata Šimona zas ustanovil za vojvodu od Týrskeho schodišťa až po egyptské hranice
Jonatán bojuje za Antiocha. – 60 Potom sa Jonatán vybral, tiahol cez mestá západnej ríše a pripojilo sa k nemu všetko sýrske vojsko, aby mu pomáhalo. Keď došiel do Askalonu, pripravili mu obyvatelia mesta okázalé privítanie. 61 Odtiaľ sa vybral do Gazy; ale obyvatelia Gazy sa pred ním uzavreli. Obliehal ju, vypálil jej predmestia a vyplienil ich. 62 Tu prosili obyvatelia Gazy Jonatána o mier. Podal im síce pravicu, ale pobral synov ich náčelníkov ako rukojemníkov a poslal ich do Jeruzalema. Potom tiahol krajinou ďalej až k Damasku.
63 Keď sa Jonatán dopočul, že niektorí Demetriovi vojvodcovia pritiahli so silným vojskom do Kádeša v Galilei a zamýšľajú ho pozbaviť moci, 64 vybral sa proti nim. Ale svojho brata Šimona zanechal v krajine. 65 Šimon sa utáboril pri Bet-Sure, bojoval oň mnoho dní a obkľúčil ho. 66 Keď ho prosili, aby prijal ich pravicu, podal im ju, ale vyhnal ich odtiaľ, zaujal ich mesto a ustanovil v ňom posádku. 67 Jonatán zatiaľ táboril so svojím vojskom pri Genezaretskom jazere. Včasráno vyrazili na Asorskú rovinu. 68 Na rovine však nečakane narazili na vojsko cudzincov, ktorí proti nemu postavili úkladnú zálohu. Sami sa však hrnuli na neho odpredu. 69 Tu vyskočili zálohy zo svojich úkrytov a zaútočili. 70 Všetko Jonatánovo vojsko sa dalo na útek. Ani jeden z nich nechcel zostať, okrem veliteľov čiat Matatiáša, syna Absalomovho, a Júdu, syna Chalfiho. 71 Tu si Jonatán roztrhol odev, nasypal si zeme na hlavu a modlil sa. 72 Potom sa dal znovu do boja proti nim a bil ich tak, že sa dali na útek. 73 Keď to videli jeho vlastní, čo zbehli od neho, vrátili sa a spolu s ním ich prenasledovali až po Kádeš, do ich tábora. Tam sa zastavili. 74 Toho dňa padlo z pohanov na tritisíc mužov. Potom sa Jonatán vrátil do Jeruzalema.