Prvá kniha Machabejcov

Prvá kniha Machabejcov

9 Júdova porážka a smrť. –  1 Keď sa Demetrios dopočul, že Nikanor padol v boji aj so svojím vojskom, poslal druhý raz Bakchidesa a Alkima do judskej krajiny a s nimi pravé krídlo vojska.  2 Tiahli po ceste do Galgaly, obsadili Masalot na okolí Arbely, dobyli toto miesto a pozbavili mnohých života.  3 V prvom mesiaci stopäťdesiateho druhého roku sa utáborili pred Jeruzalemom.  4 Odtiaľ však odišli a tiahli do Berey s dvadsiatimi tisícami pešiakov a s dvoma tisícami jazdcov.

 5 Júda sa totiž utáboril v Elase; bolo s ním tritisíc vybraných mužov. 6 Ale keď videli mocné zástupy vojska, prestrašili sa, ba mnohí sa vytratili z tábora, takže z nich zostalo iba osemsto mužov. 7 Júda teda musel vidieť, ako sa mu rozpadáva vojsko už pred samým bojom. Žiaľ mu zovrel srdce, lebo ich už nemal kedy zhromaždiť. Hlboko zarmútený 8 povedal pozostalým: „Hor’ sa, vyrazme proti svojim nepriateľom! Azda ich len premôžeme v boji!“ 9 Ale odhovárali ho: „Nič nezmôžeme. Radšej si teraz zachráňme životy! Potom sa vrátime aj so svojimi bratmi a dáme sa do boja proti nim. Veď nás je málo!“ 10 Júda však odvetil: „Kiež je ďaleko odo mňa, aby som to urobil! Nesmieme utiecť pred nimi! Ak nadišiel náš čas, zomrieme mužne za svojich bratov. Nezanechajme škvrnu na svojej sláve!“

11 Tu vytiahlo vojsko z tábora a postavili sa proti nim. Jazda sa rozdelila na dva oddiely; prakovníci a lukostrelci tiahli pred vojskom a v predných radoch boli tí najsilnejší. 12 Bakchides bol na pravom krídle. Bojový šík sa približoval z dvoch strán za zvuku trúb. 13 Ale aj Júdovi ľudia trúbili na trúbach. Zem sa len tak otriasala od hrmotu vojsk. Boj trval od rána až do večera.

 14 Keď Júda spozoroval, že jadro Bakchidesovho vojska je na pravom krídle, zoskupili sa okolo neho všetci srdnatí, 15 porazili pravé krídlo a prenasledovali ho až po vrch Azot. 16 Len čo zbadali tí, čo boli na ľavom krídle, že pravé krídlo je porazené, pustili sa rýchlo za Júdom a jeho druhmi. 17 Tu sa rozpútala bitka a padlo mnoho ranených na obidvoch stranách.  18 Aj Júda padol; ostatní utiekli. 19 Jonatán a Šimon vzali svojho brata Júdu a pochovali ho v hrobke svojich otcov v Modeine. 20 Tam ho oplakali a všetok Izrael žialil za ním veľkým nariekaním. Mnoho dní za ním kvílili a nariekali:

 

21 „Ako padol hrdina,

záchranca Izraela!“

 

 22 Ostatné správy o Júdovi, o jeho bojoch a udatných činoch, ktoré konal, a ich veľkosť, nie sú ani zapísané – bolo ich veľmi mnoho.

 

 

Časť tretia

 

Boje pod vodcovstvom Jonatánovým, 9, 23 – 12, 54

 

Prvé boje za panovania Demetria Sotéra, 9, 23 – 73

 

Jonatán zvolený za vodcu. –  23 Po Júdovej smrti zdvihli v celej izraelskej krajine hlavu vierolomníci; pozdvihli sa všetci zlosynovia.

24 V tých dňoch nastal veľmi veľký hlad, lebo zem odpadla s nimi.  25 Bakchides si vyberal zločinných mužov, ktorých ustanovoval za pánov nad krajinou. 26 Oni vyhľadávali a sliedili po Júdových prívržencoch a privádzali ich k Bakchidesovi, ktorý sa na nich pomstil a posmieval sa im. 27 Nastalo veľké súženie v Izraeli, akého u nich nebolo od vystúpenia posledného proroka.

28 Tu sa zhromaždili všetci Júdovi prívrženci a vraveli Jonatánovi: 29 „Odvtedy, čo zomrel tvoj brat Júda, niet nikoho, kto by sa mu vyrovnal, aby bojoval proti nepriateľom a Bakchidesovi a vôbec proti nežičlivcom nášho národa. 30 A tak sme si dnes vyvolili teba miesto neho za svojho vodcu a vojvodcu. Ty povedieš naše boje.“ 31 Tak Jonatán prevzal v tom čase vodcovstvo a nastúpil na miesto svojho brata Júdu.

 

Útek Jonatána a smrť Jánova. –  32 Keď Bakchides dostal o tom správu, hľadal spôsob, ako by ho zabil. 33 Lenže Jonatán sa to dozvedel, aj jeho brat Šimon a všetci jeho prívrženci. Utiekli na púšť Tekua a utáborili sa pri vodnej cisterne Asfar.  34 Bakchidesovi to hlásili v sobotný deň a tiahol s celým svojím vojskom za Jordán.

 35 (Jonatán) poslal svojho brata ako vodcu sprievodu k svojim priateľom Nabatejcom s prosbou, aby si mohli u nich uložiť svoje značné zásoby. 36 Tu vyšli Jambrejci z Madaby, zmocnili sa Jána a všetkého jeho majetku a odišli s tým preč.

 37 Po týchto udalostiach zvestovali Jonatánovi a jeho bratovi Šimonovi, že Jambrejci odbavujú veľkú svadbu a že povedú nevestu, dcéru jedného kanaánskeho náčelníka, z Nadabata s veľkým sprievodom. 38 Tu sa rozpamätali na svojho brata Jána, vytiahli a ukryli sa v horskej rokline. 39 Keď zdvihli oči a pozreli, hľa, (blížil sa) veľký hlučný sprievod; ženích im išiel oproti so svojimi priateľmi a bratmi, s bubnami, s hudbou a s mnohými zbraňami. 40 Jonatánovi ľudia vyrazili na nich z úkrytu a pobili ich. Padlo mnoho ranených; ostatní utiekli do vrchov. A ukoristili po nich všetko, čo mali pri sebe. 41 Tak sa obrátila svadba na plač a hudba na nariekanie. 42 Keď takto vypomstili krv svojho brata, vrátili sa k bažinatému brehu Jordánu.

 

Boj na Jordáne. –  43 Keď sa o tom dopočul Bakchides, pritiahol v sobotu až k jordánskemu brehu s veľkou vojenskou silou. 44 Tu povedal Jonatán svojim bojovníkom: „Vstaňme a bojujme teraz za svoje životy! Dnes totiž nie je tak ako včera a predvčerom. 45 Teraz nám hrozí boj spredu i odzadu. A na jednej i druhej strane prekáža Jordán s bažinou a krovím. Nemožno uhnúť! 46 Preto volajte teraz k nebu, aby ste boli vyslobodení z rúk svojich nepriateľov!“ Rozpútal sa boj.  47 Jonatán vystrel ruku, aby zasiahol Bakchidesa, ale uhol sa mu späť. 48 Tu skočil Jonatán aj so svojimi ľuďmi do Jordánu a preplávali na druhý breh. Tí však neprešli za nimi cez Jordán. 49 Toho dňa padlo na Bakchidesovej strane na tisíc mužov.

 

Bakchidesove opevnenia v Judsku. –  50 Potom sa vrátil do Jeruzalema a v Judsku staval opevnené mestá: pevnosť v Jerichu, ďalej Emauzy, Bethoron, Bet-El, Tamnatu, Faraton a Tefon s vysokými múrmi, bránami a závorami. 51 Do každého postavil posádku, aby utláčala Izrael.  52 Opevnil tiež mesto Bet-Sur a Gazaru aj hrad a zriadil v nich posádky a zásobárne na potraviny. 53 Taktiež dal pochytať synov veľmožov krajiny ako rukojemníkov a uväznil ich na jeruzalemskom hrade.

 

Zločin a smrť Alkima. –  54 Roku stopäťdesiateho tretieho, druhého mesiaca, rozkázal Alkimos zbúrať múry vnútorného nádvoria svätyne. Tak chcel zničiť diela prorokov. A začali aj búrať. 55 Ale práve v tej chvíli ranila Alkima mŕtvica, ktorá urobila koniec jeho činom. Ústa sa mu zavreli a pre ochromenie nemohol ani prehovoriť, ani postarať sa o svoj dom. 56 Alkimos v tom čase zomrel za veľkých bolestí. 57 Keď Bakchides videl, že Alkimos je mŕtvy, vrátil sa ku kráľovi a judská krajina mala dva roky pokoj.

 

Tretí vpád Bakchidesa. – 58 Všetci vierolomníci sa uzniesli a vraveli: „Jonatán a jeho prívrženci, ako vidíte, žijú si bezstarostne a v pokoji. Zavolajme teraz Bakchidesa, nech ich pochytá všetkých jednej noci!“ 59 I vybrali sa a predložili mu tento návrh. 60 Pohol sa teda a tiahol s veľkým vojskom. Všetkým svojim stúpencom v Judsku poslal tajne listy, aby chytili Jonatána a jeho prívržencov. Ale to sa im nepodarilo, lebo oni sa dozvedeli o ich zámere.

61 Ba oni pochytali na päťdesiat mužov z obyvateľov krajiny, ktorí boli pôvodcami nešťastia, a zabili ich.  62 Potom sa Jonatán odobral so Šimonom a so svojimi prívržencami do Baitbasei na púšti. Postavil, čo bolo v tom (meste) pobúrané, a urobil z neho pevnosť.

63 Keď sa o tom Bakchides dozvedel, zvolal všetko svoje vojsko a odkázal aj pre tých, čo boli v Judsku. 64 Potom vytiahol a utáboril sa pri Baitbasei, obliehal ho mnoho dní a postavil aj dobývacie stroje. 65 Jonatán ponechal svojho brata Šimona v meste a sám iba s niekoľkými mužmi prechádzal po krajine.  66 Porazil Odomeru i jeho bratov a Fasironových synov v ich stanoch. Následkom tohto víťazného počiatku rozrastala sa aj jeho vojenská sila. 67 Šimon však a jeho ľudia urobili výpad z mesta a zapálili dobývacie stroje. 68 Potom bojovali proti Bakchidesovi, porazili ho a veľmi poškodili. Takto bol zmarený jeho zámer a postup. 69 Preto sa rozhneval na vierolomných mužov, ktorí mu radili, aby vytiahol do krajiny, a mnohých z nich dal pobiť. Nato sa rozhodol, že odtiahne do svojej krajiny.

 

Prímerie s Bakchidesom. – 70 Keď sa to Jonatán dozvedel, poslal k nemu vyslancov, aby s ním dojednali mier a vymohli vydanie zajatcov. 71 Privolil, urobil podľa jeho návrhu a prísažne ho uistil, že sa mu nebude pomstiť po všetky dni jeho života. 72 Vydal mu aj zajatcov, ktorých prv odviedol z Judska. Potom sa odobral späť do svojej krajiny. Ani sa viac nepokúsil tiahnuť na ich územie.

 73 Tu si odpočinul meč v Izraeli. Jonatán sa usadil v Machmase. Potom sa Jonatán ujal vedenia ľudu a odstránil bezbožníkov z Izraela.

 

 
1. O Nikanorovej porážke porov. 7, 43 – 50.
2. Arbela, asi dnešný Chirbet Irbid na medželskej výšine nad údolím Wadi el-Hamam, západne od Genezaretského jazera. Na príkrych úbočiach spomenutého údolia je mnoho jaskýň, terasovite nad sebou položených a pospájaných schodmi (hebr. „mesillót“), z čoho povstal názov: Ma(i)saloth (gr.). Bakchides dobýval tento kraj, lebo do tamojších jaskýň utiekli mnohí Židia (Jozef Flávius, Starožitnosti 12, 11, 1). Preto Bakchides tiahol s vojskom cez Galileu (miesto: „Galgala“).
3. K Jeruzalemu pritiahol Bakchides 1. mesiaca roku 152 Sel. (= mesiac – apríl roku 160 pred Kr.).
4. Bakchides nechal Alkima v Jeruzaleme, sám sa však vybral za Júdom do kraja severne od Jeruzalema. Berea (Bereth, Birat), asi dnešné el-Bére, 16 km severne od Jeruzalema, na ceste do Sichemu (= Nablus) oproti dedine Ramalla.
5. Elasa (Eleasa; Vg: Laisa) bola na mieste dnešného Chirbet el-‘Ašši, asi 10 minút juhozápadne od el-Bíre. Obe výšiny delí počiatok údolia Wadi Dži-ján. Z výšiny el-‘Ašši mohol Júda pozorovať zriaďovanie Bakchidesovho vojska.
14 – 17. Namiesto „... prenasledovali ho až po vrch Azot“ treba čítať: „... až po vrch Asor“ alebo „smerom na vrch Asor“. Bakchidesovo vojsko nemohlo utekať k filištínskemu Azotu (4, 15), ale na sever od bojiska, k vrchu, ktorý sa dnes nazýva Džebel el-Asúr a vrúbi rovinu, čo sa tiahne severne od el-Bíre.
18 – 21. O Modeine porov. 2, 1. 70. – K v. 21 porov. 2 Sam 1, 19.
22. Porov. 16, 23.
23 n. Júdova smrť vzpružila stranu židovských vierolomníkov a helenistov. V istom zmysle sa k nim pridala aj palestínska pôda tým, že neposkytovala dostatočnú výživu verným Židom, bojovníkom za slobodu a vieru.
25 – 27. Nastali pomery, ktoré sa označujú za najhoršie od vystúpenia posledného proroka, t. j. od doby Malachiáša (okolo roku 480 pred Kr.).
32 n. Jonatán nemohol hneď vystúpiť so zbraňou proti Bakchidesovi. Preto sa utiahol na púšť Tekua (severovýchodne od Hebronu a východne od dediny Tekua, rodiska proroka Amosa; Am 1, 1). Cisterna Asfar (asi dnešná studňa Bír ez-Za‘ferán, 5 km južne od zrúcanín Chirbet Tekuaʽ) bola pravdepodobne jedna z mnohých vodných nádrží kráľa Oziáša (2 Krn 26, 10).
34. V. 34 patrí za v. 42; v. 43 je opakovaním v. 34.
35 n. Jambrejci neboli Amorejčania, ale skôr Nabatejci. (Ja‘amrou je známy ako vojvodca Na-batejcov.) Madaba, kedysi dôležité mesto (Nm 21, 30; Joz 13, 19. 16), dnes zrúcaniny Madaba, 25 km juhovýchodne od severného cípu Mŕtveho mora.
37 – 42. Nadabat; podľa Jozefa Flávia „Nabat“; Vg má chybne: „z Madaby“. Krajina severozápadne od Madaby sa dnes nazýva „en-Neba“ (predtým asi „Nebo“ ako v Nm a Joz), čo by poukazovalo na starý názov „Nabath“. Abel preto stotožňuje Nadabat s dnešným Chirbet el-Mhyiet. Podľa iných by to bol Ard el-Habat, južne od Madaby.
43. Pozri k v. 34; porov. tiež v. 34 a 44.
47 – 49. Podľa Jozefa Flávia padlo až 2 000 Sýrčanov (v. 49). Jonatán aj so svojimi preplával na pravý breh a zachránil sa na púšti Tekua. Sýrčania ich neprenasledovali.
50. O jerišskej pevnosti porov. 16, 15. – Bet-El, dnes Betin, asi 3 hodiny severne od Jeruzalema, na pohraničí Samárie. Emauzy, porov. 3, 40; Bethoron, 3, 16; Tamnata (Tell Tibneh), 20 km severozápadne od Bet-Elu (v území Danovom, Joz 15, 10; 19, 43; Sdc 14, 1). Faraton (Vg: Fara) je buď: Far‘ata, západne od Sichemu, alebo: Pir‘aton v údolí „Wadi Fara“, severovýchodne od Anatot. Tefon (Vg: Thopo) je buď v severnom Efraimsku, zo Starého zákona známy „Tafua“ (Tappuach), 7 km západne od Hebronu, alebo v Šefele (Joz 15, 34).
52. Bet-Sur (4, 29), Gazara (= Gezer, 4, 15); „hrad“, t. j. jeruzalemský („Akra“).
54 – 56. Rok 153 Sel., asi začiatkom mája roku 159 pred Kr. zodpovedá Alkimovým názorom o zbrataní národov, že dal zbúrať „soreg“, t. j. múr, ktorý oddeľoval vlastné chrámové priestory od vonkajšieho nádvoria pohanov. Takto porušil Alkimos zákon, lebo Zorobábelov chrám stavali podľa plánov od Boha vnuknutých a nesmelo byť na ňom nič značnejšie búrané (Ex 25, 9; 2 Krn 28, 19). A postavil sa aj proti prorokom Zachariášovi a Aggeovi, ktorí tak horlivo podporovali svojho času stavbu chrámu.
62. Baitbasei (Baitbassei, Bathbasi; vo Vg: Bethbessi), asi Chirbet Beit-Bassa, neďaleko Betlehema na juhovýchod. Tento kopec hraničil s púšťou Tekua. – Ak je meno tejto pevnosti lepšie zachované u Jozefa Flávia („Bethalaga“), mohol by to byť Bet-Hagla, medzi Jerichom a ústím Jordánu.
66. K Bakchidesovi sa pridali aj beduínske kmene. Jonatán prepadol ich tábor a porazil ich. Odomera (Odoarren, Odaren) bol asi ich náčelník.
73. Bol považovaný (aspoň od dobromyseľných Židov) za vodcu národa vo verejnom i náboženskom živote. – Machmas (= Michmas), dnes Muchmas, asi 1 hodinu juhovýchodne od Bet-Elu; porov. 1 Sam 13, 2; 14, 5.
Prvá kniha Machabejcov