Prvá kniha Machabejcov

Prvá kniha Machabejcov

II. Šimon a Antiochos Sidetes, 15, 1 – 16, 24

 

15 Antiochos hľadá pomoc proti Tryfónovi u Šimona. –  1 Antiochos, syn kráľa Demetria, poslal z morských ostrovov list Šimonovi, kňazovi a kniežaťu Židov, ako aj celému národu. 2 Jeho obsah bol takýto:

„Kráľ Antiochos posiela veľkňazovi a kniežaťu Šimonovi a židovskému národu pozdrav. 3 Niekoľkí naničhodníci sa zmocnili kráľovstva našich otcov. Ja však chcem uplatniť nárok na kráľovstvo a znovu ho priviesť do predošlého stavu. Preto som si najal množstvo vojska a dal som si narobiť bojových lodí. 4 Zaumienil som si totiž vystúpiť na pevninu a vypomstiť sa na tých, ktorí znivočili našu krajinu a na púšť obrátili mnoho miest v kráľovstve.

5 Preto ti teraz potvrdzujem odpustenie všetkých dávok, ktoré ti odpustili králi predo mnou, a tiež odpustenie všetkých ostatných daní, ktoré ti zľavili. 6 Ďalej ti povoľujem raziť vlastné mince pre svoju krajinu. 7 Jeruzalem a svätyňa budú slobodné; všetky zbrane, ktoré si vyrobil, a pevnosti, ktoré si vybudoval a držíš v svojej moci, ti ponechávam. 8 Takisto (ti odpúšťam) všetko, čo dlhuješ kráľovskej pokladnici, a nabudúce ti budú odpustené všetky kráľovské dávky od tejto chvíle na všetky časy. 9 Keď sa raz zmocníme svojho kráľovstva, preukážeme tebe, tvojmu národu a chrámu veľkú poctu, aby bola zjavná vaša sláva po celej zemi.“

 10 Roku stosedemdesiateho štvrtého vtiahol Antiochos do krajiny svojich otcov. Všetky vojská sa pripojili k nemu; iba málo ich zostalo s Tryfónom. 11 Kráľ Antiochos ho prenasledoval a na úteku sa dostal do (mesta) Dor, ktoré leží pri mori. 12 Nahliadol totiž, že sa na neho zhrnulo nešťastie a že ho opustili vojská. 13 Antiochos sa utáboril pri Dore so stodvadsiatimi tisícmi bojovníkov a s ôsmimi tisícmi jazdcov. 14 Obkľúčil mesto a od mora sa pripojili lode, takže zovrel mesto od pevniny i od mora a nedal nikomu ani vchádzať, ani vychádzať.

 

List z Ríma Šimonovi. –  15 Tu prišiel Numenios a jeho sprievodcovia z Ríma s listami pre kráľov a krajiny. Obsah bol tento:

 16 „Lucius, rímsky konzul, posiela kráľovi Ptolemaiovi pozdrav. 17 Prišli k nám židovskí vyslanci ako naši priatelia, aby obnovili bývalé priateľstvo a spojenectvo. Poslal ich veľkňaz Šimon a židovský národ 18 a priniesli zlatý štít v cene tisíc mín. 19 Rozhodli sme sa, že napíšeme kráľom a krajinám, aby nezamýšľali podnikať proti nim nič zlé a tiež aby nebojovali proti nim, proti ich mestám a územiam a aby sa nespolčovali s ich nepriateľmi. 20 Uznali sme za dobré prijať od nich štít. 21 Ak utiekli nejakí naničhodníci z ich krajiny k vám, tak ich vydajte veľkňazovi Šimonovi, nech ich potrestá podľa svojho zákona!“

 22 To isté písal kráľovi Demetriovi, Atalovi, Ariaratesovi a Arsakesovi 23 a do všetkých krajín: do Sampsamy, Sparťanom, na Delos, do Mynda a Sikyona, do Karie, na Samos, do Pamfýlie, do Lýcie, do Halikarnasu, na Rodos, do Faselidy, na Kos, do Sidy, na Aradus, do Gortyny, do Knida, na Cyprus a do Cyrény. 24 Odpis toho napísali veľkňazovi Šimonovi.

 

Antiochos vystupuje proti Šimonovi. –  25 Kráľ Antiochos naďalej táboril pri Dore, privádzal k nej nové posily, nastaval dobývacích strojov a uzavrel Tryfóna natoľko, že nik nemohol ani vchádzať, ani vychádzať. 26 Šimon mu poslal na pomoc dvetisíc vybraných mužov a tiež striebro, zlato a mnoho vojnového materiálu.

27 Lenže on to nechcel prijať, ba vyhlásil všetky predošlé dohovory za neplatné a zanevrel na neho. 28 Poslal k nemu na vyjednávanie Atenobia, jedného zo svojich dôverníkov, a odkázal mu: „Vy držíte v moci Joppe, Gazaru a jeruzalemský hrad – mestá to môjho kráľovstva. 29 Spustošili ste ich okolie, v krajine ste spôsobili veľkú pohromu a zmocnili ste sa mnohých miest v mojom kráľovstve.  30 Preto teraz vydajte mestá, ktoré ste zabrali, ako aj dane z miest mimo judskej hranice, ktorých ste sa zmocnili. 31 Ak nie, tak dajte za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov za škodu, ktorú ste urobili, ako aj za neodvedené dane z miest! Inak pritiahneme a budeme bojovať proti vám.“

32 Atenobios, kráľov priateľ, prišiel teda do Jeruzalema. Keď tam videl Šimonovu slávu, skriňu so zlatými a striebornými nádobami a početné služobníctvo, zadivil sa. Potom mu oznámil kráľov odkaz. 33 Šimon mu na to povedal: „Neprivlastnili sme si ani cudziu zem, ani cudzí majetok, ale skôr dedičstvo po svojich otcoch, ktoré naši nepriatelia istý čas bezprávne obsadili. 34 My sa teda, keďže sa naskytla vhodná príležitosť, pridržiavame dedičstva svojich otcov.  35 Čo sa týka Joppe a Gazary, ktoré od nás žiadaš späť, práve ony spôsobili nášmu ľudu v krajine veľkú skazu. No pritom ti dáme za ne sto talentov.“ Atenobios mu na to vôbec neodpovedal, 36 ale vrátil sa rozzúrený ku kráľovi a podal mu správu o Šimonových vyhláseniach aj o jeho nádhere a o všetkom, čo videl. Kráľa pri tom zachvátil prudký hnev.

37 Tryfón medzitým nastúpil na loď a utiekol do Ortosiady. 38 Preto kráľ ustanovil Kendebea za vojvodcu prímoria a dal mu pechotu a jazdu. 39 Nariadil mu, aby sa utáboril proti Judsku; rozkázal mu tiež, aby vybudoval Kedron, opevnil jeho brány a bojoval proti ľudu. Kráľ sám prenasledoval Tryfóna.

 

Výprava Kendebeova. – 40 Kendebeus teda pritiahol do Jamnie a začal znepokojovať ľud svojimi vpádmi do Judska. Niektorých odvliekol do zajatia, iných zabíjal. Vystaval Kedron 41 a ustanovil tam jazdcov a pechotu, aby robili výpady a obchôdzky po cestách Judska, ako mu rozkázal kráľ.

 
1 – 4. Keď sa dostal Demetrios II. do zajatia Mitradatesa (14, 1 – 3), rozhodol sa jeho mladší brat Antiochos (= syn Demetria I., neskoršie Antiochos VII., zvaný Sidetes, lebo bol vychovaný v meste Side v Pamfýlii, na juhu Malej Ázie) uhájiť sýrsku korunu. Veľmi vhod mu prišlo pozvanie Kleopatry, manželky zajatého brata Demetria, ktorá sa zdržovala v prímorskej Seleucii. Táto ho vyzvala, aby sa uchádzal o trón a tiež o jej ruku. V lete roku 139 pred Kr. sa vydal na cestu z ostrova Rodos. Zakúsil však mnoho nepríjemností, lebo podľa Jozefa Flávia ani jedno mesto ho nechcelo prijať zo strachu pred Tryfónom. Je preto pochopiteľné, že hľadal pomoc u mocných Židov a za spojenca si chcel získať Šimona.
10 – 14. Antiochos vtiahol so značnou flotilou „do krajiny svojich otcov“, t. j. pristál v prímorskej Seleucii, kde oslobodil Kleopatru, ktorá ho tam pozvala. – Dor, na miestach dnešnej Tantury, asi 9 km severne od Cézarey. Jozue pridelil Dor kmeňu Manassesa, Joz 11, 1 n.; 17, 11. Z čias križiackych výprav tam stojí vysoká veža. Bol to dôležitý strategický bod.
15. O obliehaní Doru sa hovorí až vo v. 25. Prerušenie rozprávania sa dá vysvetliť tým, že práve vtedy došli židovskí vyslanci z Ríma.
16 – 21. Lucius, ktorý dal vyhotoviť listinu, je pravdepodobne Lucius Calpurnius Piso, ktorý bol konzulom v roku 139 pred Kr. (to je práve rok obliehania Doru). Druhý konzul toho roku (Popilius Lenas) bol práve zamestnaný v Španielsku; preto je uvedený na listine len Lucius. Podľa toho sa vrátili židovskí vyslanci z Ríma roku 139 pred Kr. = roku 173/174 Sel. = roku 615 po založení Ríma. – Že je tu vložený práve list pre egyptského kráľa Ptolemaia VII. Fyskona, sa dá vysvetliť dôležitosťou jeho veľkej ríše. – K v. 18 porov. 14, 24.
22 n. Podobné listy, ako dostal Ptolemaios Fyskon, boli poslané ešte 4 iným kráľom, 3 provinciám Malej Ázie, 5 ostrovným štátom a 8 dôležitejším mestám. – Králi sú: Demetrios II. Nikator (145 – 140?; 129 – 125), ktorý bol v miernej väzbe u Partov, ale toho času už mohol byť prepustený na slobodu; Atalus II. (159 – 138), zvaný Filadelfos, pergamský kráľ; Ariarates V. (162 – 131) Filopátor, kráľ Veľkej Kapadócie; o Arsakesovi (= Mitradates I.) porov. 14, 2. – Ďalej nasleduje zoznam krajín, miest a ostrovov, ktoré boli vtedy nezávislé, okrem Cypru a Cyrény, o ktoré viedli spor bratia Ptolemaiovci. – Sampsama (Sampsaké, Lampsaké), mesto v Mýzii na Helesponte. Okrem provincie Karie sú spomenuté jej tri mestá: Halikarnasos, hlavné mesto Karie, a prístavné mestá Knidos a Myndos. Kos a Delos sú ostrovy v Cykladách. Samos a Rodos sú známe ostrovy na západnom pobreží Malej Ázie. Aradus, dnešný Ruad, ostrov pri pobreží severne od Sidona. Faselis, mesto v Lýcii. O Side pozri vo v. 1. Gortyna, mesto na juhu Kréty. Cyréna (Kyrene) bola hlavným mestom cyrénskej Líbye. Sikyon, mesto na Peloponéze, západne od Korintu.
25 – 27. Rozprava sa vracia k obliehaniu Doru; porov. v. 15.
30. „Miesta mimo judskej hranice“ sú tri okresy, ktoré boli zo Samárie pričlenené k Judsku.
35 – 39. Tryfón vraj utiekol najprv do Ptolemaidy (5, 15; Jozef Flávius, Strabo), potom do Ortosie (Ortosias – Ortozia – fenické mesto, dnes zrúcaniny „Ard Arthusi“, 3 hodiny severne od Tripolisu) a odtiaľ do Apamey (mesto na Oronte, južne od Antiochie), kde bol kedysi vychovávaný. Kráľ sa rozhodol, že bude sám prenasledovať Tryfóna, ktorý nakoniec biedne zahynul. Proti Židom vyslal Antiochos Kendebea, ktorého menoval vojenským guvernérom Filištínska a Fenície. Nariadil mu opevniť Kedron (Vg číta: Gedor; dnes Katra, osada na jednej vyvýšenine juhovýchodne od Jamnie; podľa iných by to mala byť Gedera – Joz 15, 36 – dnes Chirbet Džedíre, juhovýchodne od Lyddy), jeden z oporných bodov pre dobytie Judska.
Prvá kniha Machabejcov