Prvá kniha Machabejcov

Prvá kniha Machabejcov

Časť štvrtá

 

Vláda Šimona, 13, 1 – 16, 24

 

I. Šimon vymáha samosprávu Judska, 13, 1 – 14, 49

a) za Antiocha Dionýza, 13, 1 – 30

 

13 Nastúpenie Šimonovo a jeho prvé opatrenia. –  1 Šimon sa dopočul, že Tryfón zhromaždil veľké vojsko, aby mohol vtrhnúť do judskej krajiny a zničiť ju. 2 Pritom pozoroval úzkosť a strach ľudu. Preto sa vybral do Jeruzalema a zvolal tábor ľudu. 3 Povzbudzoval ich a vravel: „Sami viete, čo sme vykonali za Zákon a svätyňu ja, moji bratia a dom môjho otca a tiež aké boje a úzkosti sme preto prestáli. 4 Všetci moji bratia zahynuli za Izrael. Len sám som zostal. 5 Kiež je ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Seba nepokladám za cennejšieho, ako (boli) moji bratia. 6 Budem sa pomstiť za svoj ľud, za svätyňu, za naše manželky a deti, lebo všetci pohania sa spolčili z nenávisti, aby nás zničili.“

7 Keď ľud počul tieto slová, prebudil sa v jeho srdci niekdajší zápal 8 a odpovedali hlasitým zvolaním: „Ty si náš vodca miesto Júdu a tvojho brata Jonatána! 9 Veď náš boj! Urobíme všetko, čokoľvek nám rozkážeš.“ 10 Pozbieral všetkých bojaschopných mužov, postaral sa, aby boli rýchlo dokončené múry Jeruzalema, a vôkol ho opevnil.  11 Do Joppe poslal Jonatána, syna Absalomovho, a s ním dostatočné vojsko; on vyhnal tamojšie osadenstvo a natrvalo tam ostal.

 

Šimon vyjednáva s Tryfónom. – 12 Tryfón medzitým odtiahol s veľkým vojskom od Ptolemaidy, aby vtrhol do judskej krajiny; zajatého Jonatána mal so sebou. 13 Šimon sa utáboril v Adide na okraji roviny.

14 Keď sa Tryfón dozvedel, že Šimon nastúpil na miesto svojho brata Jonatána a že sa chce s ním pustiť do boja, odkázal mu po posloch: 15 „Tvojho brata Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici zo zverených mu úradov: 16 Pošli sto talentov striebra a dvoch jeho synov ako rukojemníkov – aby od nás neodpadol po prepustení –, a prepustíme ho.“

17 Šimon spoznal, že s ním rozprávajú ľstivo, predsa však nariadil poslať striebro a chlapcov, aby neupadol do veľkej nenávisti u ľudu. 18 Veď by povedali: „Len preto zahynul, lebo som mu neposlal striebro a chlapcov.“  19 Poslal teda chlapcov a sto talentov. Ale on nedodržal slovo a Jonatána neprepustil.

 

Jonatánova smrť. –  20 Potom sa Tryfón vydal na pochod, aby vtrhol do krajiny a zničil ju. Tiahol okľukou do Adory. Ale Šimon mu bol so svojím vojskom stále v boku po celej ceste, kade tiahol. 21 Hradná posádka vyslala k Tryfónovi poslov, ktorí ho mali pohnúť k tomu, aby k nim čím skôr prišiel cez púšť a poslal im potravu. 22 Tryfón sa už aj pripravil na cestu s celou svojou jazdou; lenže v noci napadlo veľmi veľa snehu, takže sa pre sneh nemohol dať na pochod. Preto odtiahol a vybral sa do Galaádu.  23 Keď sa priblížil k Baskame, zabil Jonatána a tam ho aj pochovali. 24 Potom sa Tryfón obrátil a odtiahol do svojej krajiny.

 

Hrobka Machabejcov v Modeine. –  25 Šimon dal priniesť kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Modeine, meste svojich otcov. 26 Všetci Izraeliti ho oplakávali veľkým plačom a žialili za ním mnoho dní. 27 Šimon vybudoval nad hrobom svojho otca a svojich bratov vysoký a zďaleka viditeľný náhrobník z kameňa hladeného spredu i zozadu.  28 Naň postavil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, totiž otcovi, matke a štyrom bratom. 29 K tomu ešte pristavil dookola veľké stĺpy. Na stĺpy dal pripevniť zbroj na večnú pamiatku a vedľa zbroje vytesať lode, aby ich mohli vidieť všetci, čo sa plavili po mori. 30 Taký je hrob, ktorý urobil v Modeine, a stojí až podnes.

 

b) Za Tryfóna a Demetria Nikatora, 13, 31 – 14, 49

 

Tryfón kráľom; Šimon vyjednáva s Demetriom. –  31 Tryfón zaobchádzal s mladým kráľom Antiochom ľstivo a dal ho zabiť. 32 Stal sa miesto neho kráľom, položil si na hlavu korunu Ázie a narobil mnoho zla v krajine.

33 Šimon však vybudoval judské pevnosti a vystrojil ich vysokými vežami, silnými múrmi, bránami a závorami. Tiež potraviny uskladnil do pevností. 34 Potom Šimon vybral mužov a poslal ich ku kráľovi Demetriovi, aby urobil krajine nejakú úľavu; celé Tryfónovo počínanie bolo totiž iba lupičstvo.

 35 Na túto prosbu vyslal kráľ Demetrios posolstvo a odpovedal mu listom tohto znenia:

36 „Kráľ Demetrios posiela Šimonovi, veľkňazovi a priateľovi kráľov, ako aj starším a židovskému národu pozdrav. 37 Zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali, sme prijali a hotoví sme uzavrieť s vami trvalý pokoj. Napíšeme tiež úradníkom, aby vám dali úľavu na poplatkoch.  38 Úľavy, ktoré sme vám udelili, zostávajú v platnosti. Takisto si podržíte aj pevnosti, ktoré ste si vybudovali. 39 Odpúšťame vám nedopatrenia a chyby (učinené) až podnes; priam tak korunu, ktorú dlhujete. Ak ešte vyberali aj v Jeruzaleme nejaký iný poplatok, už ho nebudú odvádzať. 40 Ak sa prihlásia niektorí schopní z vás na našu osobnú stráž, môžu byť pribratí. Kiež panuje medzi nami pokoj!“

 41 Tak bolo roku stosedemdesiateho sňaté jarmo pohanov z Izraela. 42 A židovský národ začal písať v listinách a zmluvách: „V prvom roku Šimona, veľkého židovského veľkňaza, vojvodcu a kniežaťa.“

 

Gazara a Akra v rukách Židov. –  43 V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil dobývací stroj a prisunul ho až k mestu. Udrel ním na jednu vežu a dobyl ju. 44 Vojaci, ktorí boli v dobývacom stroji, vyrazili do mesta, v ktorom nastalo veľké vzrušenie. 45 Obyvatelia mesta vystúpili so ženami a deťmi na múr, roztrhli si odev, hlasite kričali, žiadali Šimona, aby im podal pravicu, 46 a volali: „Nezaobchádzaj s nami podľa našich zlých skutkov, ale podľa svojho milosrdenstva!“ 47 Šimon sa dal uzmieriť a prestal proti nim bojovať. Predsa ich však vyhnal z mesta, dal vyčistiť domy, v ktorých boli modly, a až potom vtiahol do neho za hlaholu žalmov a chválospevov. 48 Odstránil z neho každú (modlársku) nečistotu, osadil tam Zákonu oddaných mužov, opevnil ho a postavil si v ňom dom.

 49 Medzitým bol obyvateľom jeruzalemského hradu znemožnený akýkoľvek styk s krajinou, aj každý nákup a predaj. Preto mali veľký nedostatok a dosť z nich zahynulo hladom. 50 Tu volali k Šimonovi, aby si mohli s ním podať pravicu; i podal im ju. Ale vyhnal ich odtiaľ a očistil hrad od (modlárskych) poškvŕn. 51 Vošli do neho dvadsiateho tretieho dňa druhého mesiaca stosedemdesiateho prvého roku s chválospevom a s palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, so spevmi a piesňami, pretože bol z Izraela vyhubený úhlavný nepriateľ. 52 A nariadil, aby bol tento deň slávený každoročne s veselosťou. 53 Opevnil chrámový vrch vedľa hradu a býval tam so svojimi.

54 Keď videl Šimon, že jeho syn Ján je udatný muž, ustanovil ho za hlavného veliteľa všetkých oddielov a býval v Gazare.

 
1 – 9. Právom mohol poukazovať Šimon na svoje statočné činy; porov. 5, 21 n.; 11, 65 n.; 12, 33 n. 38. Celá jeho rodina „prestála“ (doslovne: „videla“; ako Jer 5, 12) mnoho súženia. Šimon mylne pokladal brata Jonatána už za mŕtveho (v. 4), no bol len zajatý, ako sa neskoršie dozvedel od samotného Tryfóna (v. 15.).
11. Šimon vraj preto siahol k tomuto tvrdému zákroku (podľa Jozefa Flávia), lebo sa obával, že vydajú mesto Tryfónovi. Jafa zostala potom v židovských rukách až do Pompeia (63 pred Kr.). Tento rozhodný čin sa spomína v 14, 5 a 34.
19. Obrat „nedodržal slovo“ je doslovne „luhal“.
20. Tryfón tiahol s vojskom od Ptolemaidy najprv pozdĺž pobrežia, potom cez rovinu Sáron k severozápadným hraniciam Judska (v. 12), ale tu musel zmeniť smer cesty, lebo mu prekážala Šimonova pevnosť Adida (12, 38). Preto obišiel okraj vrchoviny a mienil sa dostať do Jeruzalema od juhu, z Edomska, ako to predtým dvakrát urobil Lyziáš. Tiahol teda od severozápadných hraníc Judska na Maresu (5, 66) a potom juhovýchodne k Adore. – Adora (Vg: Ador; v 2 Krn 11, 9: Adoram), dnes veľká dedina Dura, 10 km juhozápadne od Hebronu (5, 65).
23 n. Tryfón tiahol cez Moabsko a Amonsko až k Baskame. Baskama, asi dnešný Tell-Bazúk, severovýchodne od Genezaretského jazera.
25. O Modeine porov. 2, 1.
28 – 30. Porov. 10, 76; 12, 33; 14, 5. Pomník stál na návrší nad dedinou, takže bol viditeľný aj od mora (vzdialenosť asi 28 km). – Za čias inšpirovaného autora bolo možné hrobku ešte vidieť. Podobne píše Jozef Flávius a Euzébius (okolo 340 po Kr.). Guerin sa domnieva, že pri svojich vykopávkach (roku 1872) našiel pozostatky tejto hrobky v Chirbet Medije.
31 n. Dejepisci jednohlasne dosvedčujú, že Antiochos VI. Dionýz sa stal obeťou zákernej politiky Tryfóna. Tak Jozef Flávius, Diodor, Apián, Justín. Podľa Lívia vraždu vykonali podplatení lekári. Sporný je len rok Antiochovej smrti. Spomenutí dejepisci tvrdia, že Tryfón dal zavraždiť Antiocha až po Demetriovej výprave proti Partom v Médii, ktorú podnikol roku 141 pred Kr. O tejto nešťastnej výprave je reč v kap. 14. V tomto prípade by v. 31 n. patrili až za kap. 14. – Novší vykladači sú tej mienky, že Antiochos bol zavraždený roku 170 Sel. (= 142 pred Kr.), vtedy prvý rok Tryfónovej vlády by bol 142/141 pred Kr. Takto by boli v. 31 n. časovo na svojom mieste; veď aj udalosti, o ktorých je reč vo v. 41 – 51, spadajú do začiatku roku 171 Sel. (= 141 pred Kr.). Tryfón teda nevládol v Antiochovom mene 8 rokov (Lívius, Epit. 52 a 53), ale len asi 3 roky (s tým sa dajú zrovnať aj 4 roky Jozefa Flávia, ak ich berieme len ako čiastočné roky), a to: 145 – 142/141 pred Kr. (Kugler, Kolbe, Schürer).
35 – 37. Demetrios zo strachu pred Tryfónom a Partmi bol ochotný vyjednávať so Šimonom. Ako znak dobrej vôle bolo, že prevzal Šimonove dary: zlatú korunu (porov. 10, 20. 29; 11, 35) a palmové ratolesti zo zlata (porov. 2 Mach 14, 4).
38 – 40. Z celej správy vidieť, že je to nielen uzmierenie, ale vyhlásenie židovskej nezávislosti.
41 n. Židia, oslobodení od „jarma pohanov“ (porov. tiež 14, 38), vzali rok 170 Sel. (= jar 142/141 pred Kr.) za východisko novej éry, podľa ktorej datovali svoje štátne listiny, súkromné listy a obchodné zmluvy. – O minciach slobody porov. 15, 6. – Šimon dostal titul „hegúmenos“ = skôr ako: miestodržiteľ, etnarcha („knieža“).
43 n. Miesto „Gaza“ (tak gr. i Vg) prekladáme so zreteľom na 14, 7. 34; 15, 28; 16, 1: Gazara; t. j. Gezer (4, 15; 7, 45; 9, 52). Gezer dobýval Šimon iste ešte pred uzavretím zmluvy s Demetriom.
49 – 53. Porov. 12, 36; 13, 21 n. O palmových ratolestiach ako znakoch radosti porov. 2 Mach 10, 7; Jn 12, 13. – Pamätný deň očisty hradu od Sýrčanov (23. ijjar 171 Sel. =16. máj 142 pred Kr., podľa Kuglera) bol neskôr zatlačený inými pamätnými dňami, až zapadol do zabudnutia. Na chrámovej hore, ktorú opevňoval už Júda (4, 60), potom Jonatán (10, 11), si Šimon vybudoval svoju rezidenciu.
Prvá kniha Machabejcov