Kniha Exodus - Druhá kniha Mojžišova

Kniha Exodus - Druhá kniha Mojžišova

Svätenie kňazov

 

29 Posvätenie Árona a jeho synov. – 1 A aby mi slúžili ako kňazi, urobíš s nimi toto: Vezmi jedného mladého býka, dva bezchybné barany, nekvasené chleby, nekvasené, na oleji zamiesené pagáče, ako i nekvasené a olejom potreté oblátky, ktoré pripravíš z jemnej pšeničnej múky, 3 vložíš to do koša a v koši ich prinesieš – k tomu býčka a tie dva barany.

4 Potom privedieš Árona a jeho synov ku vchodu do stanu zjavenia a umyješ ich vodou. 5 Nato vezmeš rúcho a oblečieš Árona do tuniky, plášťa, čo prislúcha k efódu, do efódu a náprsníka a opášeš ho efódovou stuhou, 6 položíš mu na hlavu mitru a na mitru mu pripevníš posvätnú stuhu. Potom vezmeš olej na svätenie a vyleješ mu ho na hlavu a pomažeš ho. 8 Potom privedieš jeho synov, oblečieš im tuniky  9 a opášeš ich pásom – ako Árona, tak i jeho synov – a položíš im vysoké čiapky. A takto sa ich kňazstvo stane trvalým ustanovením. Takto uvedieš Árona a jeho synov do ich úradu.

Trojitá obeta. –  10 Potom privedieš mladého býka pred stan zjavenia a Áron i jeho synovia položia ruky na hlavu býčka. 11 Ty potom býčka zabiješ pred Pánom pri vchode do stanu zjavenia, 12 vezmeš z býčkovej krvi a ňou palcom potrieš rohy oltára. Všetku ostatnú krv vyleješ okolo spodku oltára. 13 Nato vezmeš všetok loj, čo pokrýva vnútornosti, lojovú vrstvu spod pečene, obe obličky s lojom, čo je na nich, a prinesieš to spálením na oltári. 14 Mäso býčka však, jeho kožu a trus spáliš na ohni mimo tábora. To je obeta za hriech.

 15 Potom vezmeš jedného barana a Áron a jeho synovia položia na baranovu hlavu ruky. 16 Nato barana zabiješ, naberieš z jeho krvi a porozlievaš ju okolo oltára. 17 Potom barana rozsekáš na kusy, umyješ jeho vnútornosti a nohy a položíš ich k ostatným kusom a k hlave. 18 A takto prinesieš celého barana ako zápal na oltári. To je celostná žertva pre Pána, príjemná vôňa, zápalná obeta pre Pána.

19 Potom vezmeš druhého barana a Áron a jeho synovia zasa položia ruky na baranovu hlavu.  20 Barana zabiješ, vezmeš niečo z jeho krvi a potrieš okraje pravého ucha Árona a jeho synov a palce ich pravej ruky a nohy; ostatnú krv porozlievaš okolo oltára. 21 Potom vezmeš niečo z krvi, čo bude na oltári, a z oleja na svätenie a pokropíš Árona a jeho rúcho aj jeho synov a rúcho jeho synov, a bude posvätený on aj jeho rúcho i jeho synovia a ich rúcha s ním.  22 Potom vyberieš z barana loj, a to chvost, loj, ktorým sú pokryté vnútornosti, lojovú vrstvu spod pečene, obe obličky s ich lojom a pravú lopatku – lebo to je baran posvätenia –, 23 napokon vezmeš jeden bochník chleba, jeden pagáč zamiesený na oleji a jednu oblátku z koša nekvasených chlebov, ktorý je pred Pánom,  24 a toto všetko vložíš do rúk Árona a jeho synov, aby to obetovali ako podávaciu obetu Pánovi. 25 Potom im to z rúk vezmeš a spáliš to ako celostnú žertvu na oltári na príjemnú vôňu pred Pánom. To je zápalná obeta pre Pána. 26 Potom vezmeš prsia barana, ktorým bol posvätený Áron, a prinesieš to pred Pána ako podávaciu obetu – a to pripadne tebe za podiel.

Kňazský podiel z oltára. –  27 Prsia podávacej obety a lopatku, čo bola oddelená z barana pri svätení Árona a jeho synov ako podávacia a pozdvihovaná obeta, vyhlásiš za posvätené. 28 To pripadne Áronovi a jeho synom ako trvalá náležitosť zo strany Izraelitov, lebo to je obeta pozdvihovania a ako obeta pozdvihovania bude z pokojných obiet Izraelitov ako ich obeta pozdvihovania Pánovi.

Dedenie kňazského rúcha. – 29 Áronovo posvätné rúcho prejde po ňom na jeho synov, aby v ňom boli pomazávaní a uvádzaní do svojho úradu. 30 Sedem dní ho bude nosiť ten, ktorý z jeho synov nastúpi ako veľkňaz na jeho miesto a ktorý bude vchádzať do stanu zjavenia, aby konal službu vo svätyni.

Obetná hostina. – 31 Potom vezmeš barana z posvätenia (kňazov) a jeho mäso uvaríš na posvätnom mieste. 32 Mäso barana a chlieb, čo je v koši, budú jesť Áron a jeho synovia pri vchode do stanu zjavenia. 33 Smú jesť iba tí, za ktorých bola prinesená zmierna obeta, keď boli uvádzaní do úradu a keď boli svätení. Iný z toho jesť nesmie, lebo je to sväté. 34 Ak by niečo z mäsa posvätenia alebo z chleba malo zostať do rána, spáliš, čo ostalo, na ohni. Nebude sa to jesť, lebo je to sväté. 35 S Áronom a s jeho synmi urobíš všetko, čo som ti prikázal. Sedem dní bude trvať (slávnosť) svätenia (kňazov). 36 Každý deň obetuješ jedného mladého býka ako zmiernu obetu za hriech. A oltár očistíš tým, že na ňom prinesieš zmiernu obetu a pomažeš ho, aby si ho posvätil. 37 Sedem dní budeš konať zmierne obrady na oltári a posväcovať ho; tak bude oltár posvätený. Každý, kto sa dotkne oltára, bude zasvätený.

Každodenná celostná žertva. – 38 A toto budeš obetovať na oltári: deň čo deň dva jednoročné baránky, 39 jedného baránka budeš obetovať ráno a druhého v podvečer;  40 k tomu desatinu jemnej múky, zmiešanú so štvrtinou hina oleja z roztlčených olív, a na tekutú obetu štvrtinu hina vína na jedného baránka. 41 Druhého baránka obetuj okolo večera – pritom si budeš počínať ako pri raňajšej obete jedál a k nej prislúchajúcej tekutej obete – na príjemnú vôňu, ako zápalnú obetu Pánovi. 42 To bude vaša pravidelná celostná zápalná obeta pred Pánom z pokolenia na pokolenie, ktorá sa bude prinášať pred vchodom do stanu zjavenia, kde sa vám budem zjavovať, aby som tam s tebou hovoril.

Božia prítomnosť v stane. – 43 Tam sa budem zjavovať Izraelovým synom a miesto sa posvätí mojou slávou. 44 Stan zjavenia a oltár posvätím ja. Aj Árona a jeho synov ja posvätím, aby mi slúžili ako kňazi. 45 Budem bývať uprostred Izraelitov a budem ich Bohom. 46 A spoznajú, že ja, Pán, som ich Boh, ktorý ich vyviedol z egyptskej krajiny, aby som býval uprostred nich – ja, Pán, ich Boh.

 
9. „Uvedieš... do ich úradu“, doslova naplníš ich ruky (28, 41).
10. Kladenie rúk na hlavu obetného zvieraťa značilo, že ten, za ktorého sa zviera malo obetovať, si zaslúžil za svoje hriechy smrť. Obetujúci sa takto vyznával zo svojich hriechov a kládol ich na obetné zviera, ktoré zabil, a tak podal v náhradu namiesto seba, aby si získal odpustenie a milosrdenstvo u Pána.
15 – 18. Zápalná obeta alebo celostná žertva, zvaná niekedy aj celopal, bola obeta, pri ktorej sa celé zviera so všetkými vnútornými časťami spálilo na znak úplného venovania Pánovi. Koža sa neobetovala. Celostná žertva bola najvznešenejšou obetou, lebo pri nej sa najlepšie zvýrazňovalo Božie panstvo nad všetkým tvorstvom.
20. Potretie uší, prstov na rukách a na nohách značilo zasvätenie celej osoby svätyni a znázorňovalo aj ochotu plniť Božie slová životom a skutkami podľa Božieho zákona.
22. Chvost u niektorých oviec na východe je veľmi mastný. Pravá lopatka sa pri pokojných obetách nespaľovala. Tu sa robí výnimka, pri svätení kňazov sa teda má spáliť.
24. Naplnenie kňazských rúk obetnými darmi je znakom kňazskej hodnosti a kňazského úradu, ktorého najhlavnejšou povinnosťou bude prinášať obety. Preto uvedenie do kňazského úradu je v hebrejčine naznačené slovami: naplníš ich ruky (v. 9). – Podávacia obeta bola v tom, že kňaz obetné dary pohybom ponúkal Pánovi smerom k svätyni. Celý úkon teda značil, že dar sa obetuje Bohu, ktorý ho však vracia kňazovi. Pri posvätení kňazov je aj tu výnimka, lebo podávacia obeta, okrem pŕs barana, sa spaľuje na oltári.
27. Pozdvihovaná obeta je to isté ako podávacia obeta; rozdiel je len v úkone. Pri tejto obete obetné dary sa zdvíhali k nebu na znak, že sa ponúkajú Bohu, ktorý ich dáva naspäť kňazovi.
40. Desatina – rozumej desatina efy, teda gomer (3,6 litra). Hin bola šestina efy, teda 6,07 litra. Efa bola najužívanejšou mierou pre sypké, hin zasa pre tekuté veci.
Kniha Exodus - Druhá kniha Mojžišova