Kniha Exodus - Druhá kniha Mojžišova

Kniha Exodus - Druhá kniha Mojžišova

Odpad ľudu a obnovenie tabúľ zákona, 32 – 34

 

32 Zlaté teľa. –  1 Keď ľud videl, že Mojžiš nezostupuje z vrchu, zhrnul sa okolo Árona a povedal mu: „Poď, urob nám boha, ktorý pôjde pred nami. Veď nevieme, čo je s tým mužom, Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny.“ 2 Áron im povedal: „Posnímajte zlaté náušnice, čo nosia vaše ženy, synovia a dcéry, a prineste mi ich!“ 3 A všetok ľud si postŕhal zlaté náušnice, čo nosili na ušiach, a doniesli ich Áronovi. On to vzal z ich rúk, roztopil to a urobil zlaté teľa. A oni vraveli: „Toto je tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny!“Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár. Potom dal Áron vyhlásiť: „Zajtra je Pánov sviatok!“ 6 Druhé ráno zavčasu vstali a priniesli celostnú zápalnú a pokojnú obetu. Potom sa ľud posadil a jedol, a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa.

Mojžiš oroduje za ľud u Pána. – 7 A Pán hovoril Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, robí zle! 8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si liate teľa, klaňali sa mu, priniesli mu obetu a vykrikovali: »Toto je tvoj boh, Izrael, čo ťa vyviedol z egyptskej krajiny.«“ Potom Pán povedal Mojžišovi: „Videl som, čo je to za ľud. Pozri, je to ľud nepoddajnej šije! 10 Teraz ma nechaj, nech zahorí môj hnev proti nim a vyhubím ich! Teba však urobím veľkým národom.“ 11 Ale Mojžiš sa pokúšal upokojiť Pána, svojho Boha, a hovoril: „Prečo by mal, Pane, vybúšiť tvoj hnev proti ľudu, ktorý si ty mohutnou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny?! 12 Prečo by mali Egypťania vravieť: »V zlovôli ich vyviedol, aby ich zmárnil na horách a vyničil ich zo zemského povrchu?!« Odlož svoj prudký hnev a maj zľutovanie nad nešťastím svojho ľudu! 13 Spomeň si na svojich služobníkov Abraháma, Izáka a Izraela, ktorým si na seba samého prisahal a prisľúbil: »Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto zem, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju vlastnilo na večné veky!«“ 14 A Pán oľutoval nešťastie, ktorým chcel navštíviť svoj ľud.

Čiastočné potrestanie ľudu. – 15 Potom sa Mojžiš vrátil, zostúpil z vrchu a v rukách mal dve tabule zákona, ktoré boli popísané na oboch stranách; boli popísané z prednej i zo zadnej strany. 16 Tabule boli Božím dielom a písmo bolo Božím písmom – vyrytým na tabuliach. 17 Keď Jozue počul krik ľudu, ktorý hlasno kričal, povedal Mojžišovi: „V tábore je vojnový pokrik!“ 18 On mu však odvetil: „To nie je hlas víťazného spevu ani hlas spevu po porážke, ja počujem len spev!“  19 Keď sa priblížil k táboru a zbadal teľa a tance, Mojžiša pochytil hnev, odhodil tabule z rúk a roztrieskal ich na úpätí vrchu.  20 Nato chytil teľa, ktoré si urobili, spálil ho na ohni a rozmrvil ho na prach. Ten vysypal do vody a dal ju Izraelitom piť.  21 Potom Mojžiš povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si uvalil naň také veľké previnenie?!“ 22 Áron odpovedal: „Pán môj, nehnevaj sa! Veď ty vieš, že tento ľud je zlý! 23 Vraveli mi: »Urob nám boha, ktorý pôjde pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým mužom, Mojžišom, ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny.« 24 Povedal som im: »Kto má zlato, nech sa ho zbaví!« Oni mi ho dali, ja som ho pohádzal do ohňa a urobilo sa toto teľa.“

25 Keď Mojžiš videl, že ľud bol taký bezuzdný – lebo Áron im popustil uzdu na škodoradosť ich nepriateľov –, 26 Mojžiš sa postavil do vchodu táboriska a zvolal: „Kto je za Pána, ku mne sa!“ I zhromaždili sa okolo neho všetci leviti. 27 A on im povedal: „Toto hovorí Pán, Boh Izraela: »Každý nech si opáše meč na bedrá! Choďte cez tábor od jedného vchodu k druhému vchodu a zabíjajte svojich bratov, priateľov i príbuzných!«“ 28 A leviti urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. A v ten deň padlo z ľudu do tritisíc mužov.  29 Potom Mojžiš povedal: „Dnes ste zasvätili svoje ruky Pánovi – veď každý bol proti svojmu bratovi –, a preto dnes ste požehnaní!“

Opätovná Mojžišova prosba a ľútosť Izraelitov. – 30 Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: „Previnili ste sa veľkým hriechom. Ja teraz vystúpim k Pánovi, hádam ho budem môcť uzmieriť za váš hriech.“  31 Tak Mojžiš odišiel opäť k Pánovi a povedal: „Ach, tento ľud sa dopustil veľkej viny, veď si urobil boha zo zlata. 32 A teraz alebo im odpusť ich previnenie, alebo ak nie, vytri ma zo svojej knihy, ktorú si napísal!“ 33 Pán však odpovedal Mojžišovi: „Kto sa proti mne prehrešil, toho vytriem zo svojej knihy! 34 Teraz už len choď a buď vodcom ľudu tam, kde som ti prikázal. Hľa, anjel pôjde pred tebou! Ale keď príde čas ich navštívenia, navštívim ich hriech.“ 35 A Pán bil ľud za to, že si dali urobiť teľa, čo vyhotovil Áron.

 
1 – 6. Boh, ktorého má dať zhotoviť Áron, nie je pohanský boh, ale je to znázornenie Boha Izraela, Pána. Na egyptský spôsob si ho dali uliať v podobe mladého junca, ktorý bol pokladaný za obraz sily a moci. Áronovo správanie prejavuje veľkú slabosť.
19. Mojžiš zahorel svätým hnevom proti nevernému ľudu. Kamenné dosky nemali teraz význam, pokým sa zmluva zas neobnoví. Preto bolo skoro prirodzené, že sa zničil dokument o tej zmluve, ktorá viac neplatí.
20. Porov. Dt 9, 21. Vodu dal piť – týmto chcel Mojžiš naznačiť ničomnosť modly, a keď aj nútil ľud piť predmet jeho hriechu, chcel mu spolu ozrejmiť nevyhnutnosť a následky prísneho trestu (Nm 5, 24).
21 – 24. Áron sa tak vyhovára, že to prezrádza jeho slabosť, a preto mu na to Mojžiš ani neodpovedá. Áron bol slabý voči ľudu a ešte slabší sa ukazuje pri svojej obhajobe.
29. Hebrejský text znie inakšie: Naplňte si dnes ruky pre Pána... Podľa tohto textu Mojžiš by po boji prikazoval levitom priniesť obetu. To značia slová „naplniť ruky“. Zdá sa, že predsa bolo potrebné uzmierenie za toľkú, hoci spravodlivo vyliatu krv. Podľa Dt 9, 20 Pán sa tak hneval na Árona, že ho chcel potrestať smrťou. Na Mojžišov príhovor ho nechal nažive.
31 n. Mojžiš ponúka na uzmierenie za previnenie ľudu vlastný život. V tom sa zračí jeho veľkosť a v tom možno aj vidieť, že Mojžiš bol ozajstným sprostredkovateľom medzi ľudom a Bohom.
Kniha Exodus - Druhá kniha Mojžišova