Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova

Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova

11 Zmätenie reči a rozídenie ľudstva. –  1 Vtedy bol na celej zemi jeden jazyk a rovnaké slová.  2 Keď sa pohli z východu, našli v krajine Senaár rovinu a usadili sa na nej.

3 Tu si povedali jeden druhému: „Poďme, narobme tehál a vypáľme ich v ohni!“ Tehly im slúžili namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. 4 Potom povedali: „Poďme, postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať až do neba, spravme si tak pomník, aby sme sa neroztratili po celej zemi!“ 5 Tu zostúpil Pán, aby videl mesto a vežu, ktoré stavali ľudia, 6 a povedal: „Hľa, sú jedným národom, všetci majú jeden jazyk; toto je začiatok ich činov a veru neodstúpia od ničoho z toho, čo si zaumienili urobiť. 7 Poďme, zostúpme a pomäťme tam ich jazyk, aby nik nerozumel reči druhého!“ 8 A takto ich Pán odtiaľ rozohnal po celej zemi a mesto prestali stavať.  9 Preto ho nazvali Bábelom, lebo tam Pán zmiatol reč celej zeme a Pán ich odtiaľ rozohnal po celej zemi.

Sedem rodokmeňov. –  10 Toto je Semovo potomstvo: Dva roky po potope, keď mal Sem sto rokov, narodil sa mu Arfaxad. 11 Po Arfaxadovom narodení žil Sem päťsto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 12 Keď mal Arfaxad tridsaťpäť rokov, narodil sa mu Sale. 13 Po Saleho narodení žil Arfaxad ešte štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 14 Keď mal Sale tridsať rokov, narodil sa mu Heber. 15 Po Heberovom narodení žil Sale ešte štyristotri rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 16 Keď mal Heber tridsaťštyri rokov, narodil sa mu Faleg. 17 Po Falegovom narodení žil Heber ešte štyristotridsať rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 18 Keď mal Faleg tridsať rokov, narodil sa mu Reu. 19 Po Reuovom narodení žil Faleg ešte dvestodeväť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 20 Keď mal Reu tridsaťdva rokov, narodil sa mu Sarug. 21 Po Sarugovom narodení žil Reu ešte dvestosedem rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 22 Keď mal Sarug tridsať rokov, narodil sa mu Nachor. 23 Po Nachorovom narodení žil Sarug ešte dvesto rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 24 Keď mal Nachor dvadsaťdeväť rokov, narodil sa mu Táre. 25 Po Táreho narodení žil Nachor ešte stodevätnásť rokov a narodili sa mu synovia a dcéry. 26 Keď mal Táre sedemdesiat rokov, narodil sa mu Abram, Nachor a Aran.

 

Dejiny patriarchov, 11, 27 – 50, 26

Dejiny Abrahámove, 11, 27 – 25, 10

 

Abrahámovo príbuzenstvo. –  27 Toto je Táreho potomstvo: Táremu sa narodil Abram, Nachor a Aran a Aranovi sa narodil Lot. 28 Aran však zomrel ešte za života svojho otca Táreho vo svojej rodnej krajine, v Chaldejskom Ure. 29 Abram a Nachor sa oženili. Abramova žena sa volala Sarai a Nachorova žena mala meno Melcha. Bola Aranovou dcérou, ktorý bol otcom Melchy a otcom Jeschy. 30 Sarai však bola neplodná; nemala detí. 31 A Táre vzal svojho syna Abrama, svojho vnuka, Aranovho syna Lota, aj svoju nevestu, ženu svojho syna Abrama, Sarai, vyviedol ich z Chaldejského Uru a išli do krajiny Kanaán. Prišli až do Haranu a tam sa usadili.32 Táreho dní bolo dvestopäť rokov, keď Táre zomrel v Harane.

 
1 – 9. Na starej tradícii z Bábelu, ako na pozadí pomätenia jazykov, ukazuje svätopisec, že ani vyspelá civilizácia bez spojenia s Bohom nespája a nezbližuje vnútorne ani ľudí, ale ich odcudzuje navzájom, takže si nakoniec vôbec nerozumejú.
2. Krajina Senaár bol Babylon (porov. 10, 10; Iz 11, 11; Dan 1, 2).
9. „Bábel“ (Babíl, Bábílu v klinovom písme) značí ,Božiu bránu‘. Hebrejské slovo na označenie „zmätku“ by sa mohlo odvodzovať od slovesa balal ,zmiasť, pomútiť‘.
10 – 26. V týchto veršoch svätopisec ukazuje, že Abrahám, o ktorom bude písať, je Semovým potomkom. Abrahám je praotcom izraelského národa, z ktorého sa narodí Mesiáš. Odteraz zanechá dejiny ostatných národov a bude sa venovať iba osudom Semovho potomka Abraháma. Rodostrom Semových potomkov je podobný ako rodostrom od Adama po Noema. Rozdiel je len v tom, že sa neudáva celkový počet rokov jednotlivých patriarchov.
27 – 32. „Abram“ je skrátená forma Abi-rámu „môj otec je vznešený“. Abram je teda z rodiny Táreho (hebr. Terach), čiže Terachovcov, ktorá rodina je v Písme označovaná za modloslužobnú (Joz 24, 2; Jdt 5, 6 atď.). Táre býval v Chaldejskom Ure, v strede kultu mesiaca, v meste, ktoré ležalo neďaleko Perzského zálivu. Tu zomrel jeho syn Aran. Po jeho smrti sa vysťahoval Táre so svojím synom Abramom, s nevestou, ženou Abramovou Sarai, a s vnukom Lotom do Haranu, ktorý leží hodne na severovýchod, na riečke Balíkh, prítoku Eufratu. Vysťahovanie Táreho rodiny do Haranu mohlo mať politický dôvod. Neslobodno však zabúdať na hlavný moment, na moment náboženský, ktorý sa zračí v povolaní Abramovom. Mnohobožstvo sa tak rozmohlo, že ani rodina Táreho ním neostala nedotknutá. Preto Boh odďaľuje Abrama z tohto prostredia a prikazuje mu odísť do novej zeme, v ktorej jeho potomstvo bude ako veľký národ. Boh ho bude požehnávať, ba jeho osoba (Abramova) sa stane požehnaním pre všetky národy. Takto Boh nadprirodzeným spôsobom zachraňuje vieru v jedného Boha, tú vieru, ktorá od počiatku sveta bola prarodičom Bohom zjavená a ktorú postupom času ľudia zamenili za svoj vlastný výtvor, za mnohobožstvo. Sväté písmo nepozná teda náboženský vývoj od nedokonalého náboženstva (mnohobožstva) k dokonalému (jednobožstvu), ono pozná len zjavené náboženstvo, vieru v jediného Boha, a ostatné náboženstvá považuje za odpad od pôvodnej viery.
Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova