Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova

Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova

49 Jakubove požehnania. – 1 Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal:

„Zhromaždite sa, aby som vám oznámil,

čo na vás čaká v ďalekých dňoch!

2 Zídite sa a počúvajte, Jakubovi synovia,

počujte Izraela, otca svojho!

 

 3 Ruben! Ty si môj prvorodený,

ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti.

Prvý si v hodnosti a prvý v moci!

4 Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým,

lebo si vstúpil na lôžko svojho otca

a zneuctil si ho – na moje lôžko vystúpil!

 

 5 Simeon a Lévi sú praví bratia,

ľstivosť a násilie sú ich zbrane,

 6 do ich kruhu moja duša nevkročí

a k ich jednote sa moja sláva nepripojí!

Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili

a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili.

7 Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná,

aj ich hnev, lebo taký hrozný bol!

V Jakubovi ich rozdelím a rozhádžem ich v Izraeli.

 

 8 Júda, ty si ten,

ktorého budú chváliť tvoji bratia!

Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov,

pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú.

9 Levom mladým si, Júda:

od koristi si vstal, syn môj,

na odpočinok si si ľahol sťa lev,

ako levica: ktože ho zobudí?!

 10 Neoddiali sa žezlo od Júdu,

ani berla od jeho nôh,

kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo)

a ku ktorému sa pritúlia národy.

11 K viniču priväzuje svoje oslíča

a k vzácnej réve mláďa svojej oslice.

Vo víne si perie odev a v hroznovej krvi svoj plášť.

12 Jeho oči sú černejšie od vína

a jeho zuby belšie nad mlieko.

 

 13 Zabulon býva na morskom pobreží,

je blízko prístavu pre lode

a bok jeho hranice je pri Sidone.

 

 14 Isachar je osol kostnatý,

čo odpočíva za ohradami,

15 a keď videl, že odpočinok je taký sladký

a že kraj je taký nádherný,

sklonil svoju šiju pod bremeno

a stal sa sluhom poddaným.

 

 16 Dan vymôže právo svojmu ľudu

ako jeden z kmeňov Izraela.

17 Dan bude hadom na ceste,

zmijou rohatou na chodníku,

čo hryzie koňa pri kopyte,

takže jeho jazdec padá dozadu.

18 Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane!

 

19 Gad – doliehajú naň bandy zbojnícke,

lež on im šliape na päty.

 

20 Aser má jedla nadbytok,

ba dodáva i kráľovské lahôdky.

 

21 Neftali je sťa rýchla jelenica,

preukáže sa krásnymi rečami.

 

 22 Ovocný stromček je Jozef

ovocný stromček pri prameni,

jeho ratoliestky prerastajú múr.

23 I roztrpčovali ho, hádali sa s ním

a napádali ho kušostrelci.

24 No jeho luk je pevný

a obratná je sila jeho rúk

25 pre pomoc Mocného Jakubovho

odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je,

pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha,

a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva

požehnaniami nebies zhora,

požehnaniami hlbín, čo ležia dolu,

požehnaniami pŕs a lona.

26 Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú

požehnania večných vrchov

a vzácnosť výšin odvekých,

nech zostúpia na hlavu Jozefovi,

na temä kniežaťa jeho bratov!

 

 27 Benjamín je dravý vlk,

čo ráno korisť zožiera

a večer korisť delí.“

 

28 Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.

Jakubovo ostatné želanie a smrť. –  29 Potom im prikázal toto: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona,  30 v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko. 31 Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu. 32 Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov.“

 33 Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu.

 
3. O význame jednotlivých mien Jakubových synov porov. 29, 31 – 30, 22. Ruben je Jakubovou silou, prvotina jeho mužskosti, čiže jeho plodnej sily. Ruben, ako prvorodený, mal obsiahnuť plnosť požehnania, ale nestáva sa tak. Stal sa totižto nehodným tejto veľkosti pre svoj mrzký prečin (49, 3 n.; 35, 21 n.).
5. Aj Simeon a Lévi, nasledujúci po Rubenovi, sú vylúčení z požehnania prvorodeného, oni sa prehrešili krutosťou voči Sichemčanom (34, 25 – 31), a tak stratili lásku u svojho otca.
6. Hoci boli vlastní bratia a hoci preukázali takú jednotu vo svojej ukrutnosti, neujdú trestu, budú od seba oddelení a rozdelení medzi ostatné kmene. Vyplnilo sa to najmä na potomstve Léviho, ktoré nedostalo v Kanaáne ani len vlastný podiel... Simeonovi potomkovia miznú čoskoro, stanú sa súčasťou Júdovcov.
8. Júda, štvrtý Jakubov syn, sa stane účastným mimoriadnej milosti a otcovského požehnania; z jeho potomstva sa má narodiť prisľúbený Spasiteľ. Aj Júda zhrešil (38), no neskoršie sa ukázal veľkodušný (38, 26); zachraňuje Jozefa od smrti (37, 26) a ani za Benjamína sa neváha obetovať (44, 18 n.). Júda značí ,pochválený‘. Teda v pôvodine je tu slovná hra: Pochválený, chváliť ťa budú...
10. Žezlo, doslovne palica, je odznakom panovníckej moci. Vládca ho držiaval medzi kolenami, keď sedel na tróne, inakšie sa oň opieral. Júda bude mať vládu nad ostatnými kmeňmi, nie síce nad všetkými, a to až dotiaľ, kým nepríde ten, ktorého je to žezlo, kým nepríde Mesiáš, kým nepríde ten, ktorého je (žezlo). Júda teda bude mať žezlo ako zástupca toho, koho je žezlo, až dotiaľ, kým si ho sám neprevezme, kým nepríde Kráľ Mesiáš, ktorý má neobmedzené a absolútne kráľovstvo. Toto je okrem protoevanjelia najstaršie miesto, kde sa v Biblii hovorí o osobnom Mesiášovi.
13. Proroctvo o Zabulonovi sa tiež vyplnilo. Kmeň Zabulonov sa usadil na severe Palestíny v blízkosti Sidonu a bol neďaleko mora (Joz 19, 10 – 16).
14. Isacharovi bude prináležať žírna pôda, a tak aj bolo, patrila mu Ezdrelonská nížina a južná Galilea. A pretože cez Ezdrelonskú nížinu viedla obchodná cesta, Isacharovci vypomáhali v doprave. Preto ho Jakub prirovnáva k pracovitému oslovi. Mal z čoho žiť, obchod mu nebol potrebný, dal sa naň však dobrovoľne.
16 n. Dan ,sudca‘ uháji a zaobstará právo svojmu ľudu, svojim príslušníkom. Slovná hra ako 30, 6. Rohatá zmija je piesočná zmija, veľmi jedovatá.
22 – 26. O Jozefovi naznačuje Jakub niečo z minulosti, niečo mu predpovedá do budúcnosti. Potomstvo Jozefovo bude vzrastať ako chránený strom, ktorého vetvy prerastú aj záhradnú ohradu. Požehnanie nebies zhora je dážď a rosa. Požehnanie hlbín sú mnohé vodné pramene, ktoré budú na území Jozefovho panstva. Požehnanie pŕs a lona je početné potomstvo a hojnosť zvierat.
27. Hoci Benjamín bol najmenším kmeňom, splnilo sa na ňom Jakubovo proroctvo. Ukázal sa odvážnym, ako to vysvitá z dejín sudcov a prvého kráľa v Izraeli Šaula (Sdc 3, 15 n.; 5, 14; 2 Sam 2, 15 atď.).
29. Pozri 25, 8.
30. O jaskyni Makpele porov. 23, 9 – 18.
33. Tak sa pripojil... pozri 25, 8. 17; 35, 29.
Kniha Genezis - Prvá kniha Mojžišova