II. O pôste, kap. 7 – 8

7. ¹ Vo štvrtom roku kráľa Dária prehovoril Pán k Zachariášovi, štvrtý deň deviateho mesiaca, kisleva. ² Vtedy poslal Bet-El Sarasara, Regemelecha a jeho mužov udobriť Pánovu tvár  ³ a spýtať sa kňazov, ktorí sú v dome Pána zástupov, a prorokov: „Mám plakať a postiť sa v piatom mesiaci, ako som to robil už toľko rokov?“

⁴ Vtedy prehovoril ku mne Pán zástupov:  ⁵ „Povedz všetkému ľudu krajiny i kňazom: Keď sa postíte a nariekate v piatom a siedmom mesiaci – a je to už sedemdesiat rokov! –, či sa to mne postíte? ⁶ A keď jete a pijete, či ste to nie vy, ktorí jete, a vy, ktorí pijete? ⁷ Či sú to nie príkazy, ktoré Pán vyhlásil prostredníctvom predošlých prorokov, keď bol Jeruzalem obývaný a bezpečný a jeho mestá dookola i Juh, i Rovina boli obývané?“

⁸ Potom Pán prehovoril k Zachariášovi takto: ⁹ „Toto hovorí Pán zástupov: Spravodlivo prisudzujte právo a preukazujte si vzájomne milosrdenstvo a láskavosť! ¹⁰ Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte a vo svojich srdciach nezamýšľajte druh druhovi zlo! ¹¹ Ale odopreli pozornosť, ukázali odbojné plece a zaťažili si uši, aby nepočuli. ¹² Zo srdca si urobili diamant, aby nepočuli zákon a slová, ktoré svojím duchom poslal Pán zástupov prostredníctvom predošlých prorokov... Preto prišiel veľký hnev od Pána zástupov. ¹³ Ako volal a nepočuli, tak budú volať a nebudem počuť, hovorí Pán zástupov. ¹⁴ A rozprášim ich medzi rozličné národy, ktoré nepoznali, a krajina po nich spustne, že nik nebude chodiť sem-tam. Takto urobili rozkošnú zem pustatinou.“