Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

Prvá Mojžišova reč, 1 – 4

1 Úvod. –  ¹ Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom, v Arabe naproti Červenému moru, medzi Fáranom a medzi Tofelom, Labanom, Haserotom a Di-Zahabom. ² Jedenásť dní cesty je od Horebu smerom k vrchom Seir až do Kadeš-Barny.  ³ V štyridsiatom roku, v jedenástom mesiaci, v prvý deň mesiaca oznámil Mojžiš Izraelovým synom všetko, čo mu pre nich prikázal Pán ⁴ po tom, čo v Edrei porazil amorejského kráľa Sehona, ktorý býval v Hesebone, a bášanského kráľa Oga, ktorý býval v Aštarote. ⁵ Za Jordánom v moabskej krajine začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon:

Boh dal rozkaz na pochod. – ⁶ „Pán, náš Boh, nám hovoril na vrchu Horeb: »Dosť dlho ste sa už zdržali na tomto vrchu.  ⁷ Pohnite sa a tiahnite k Amorejskej výšine a na všetky iné miesta, ktoré sú blízko nej, do Araby, na vrchy a do nížin, smerom na juh a k morskému pobrežiu, do kanaánskej krajiny a k Libanonu a až k veľkej rieke, k rieke Eufrat!  ⁸ Hľa, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a vlastnite ju! O nej prisahal Pán Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu po nich.«

Ustanovenie sudcov. –  ⁹ Vtedy som vám povedal: »Ja vás nemôžem spravovať, ¹⁰ lebo Pán, váš Boh, vás tak rozmnožil, že vás je dnes také množstvo ako hviezd na nebi. ¹¹ Pán, Boh vašich otcov, nech pridá k tomu počtu mnohé tisíce a nech vás požehná, ako prisľúbil! ¹² Ja sám nevládzem niesť vaše bremená, vašu ťarchu a vaše spory. ¹³ Vyberte si múdrych, skúsených a osvedčených mužov vo vašich kmeňoch a ustanovím vám ich za predákov.« ¹⁴ Vtedy ste mi odvetili v odpoveď: »Dobrú vec to chceš urobiť.« ¹⁵ Ja som vybral hlavných z vašich kmeňov, múdrych a skúsených mužov, a ustanovil som vám ich za náčelníkov ako tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov, desiatnikov a za pisárov pre vaše kmene. ¹⁶ A vašim sudcom som prikázal: »Vypočúvajte ich a súďte spravodlivo toho, kto má spor so súkmeňovcom alebo s cudzincom! ¹⁷ Pri súde neberte ohľad na osobu. Malého vypočujte tak ako veľkého. A nikoho sa nebojte, lebo súd je Boží. Čo vám však bude ťažké, oznámte mne a vypočujem to ja.« ¹⁸ Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť.

Vyzvedači. –  ¹⁹ Potom sme sa pohli od Horeba a putovali sme tou hroznou a velikánskou púšťou, ktorú ste videli cestou k amorejským vrchom, ako nám rozkázal Pán, náš Boh, a došli sme až do Kadeš-Barny. ²⁰ Tu som vám povedal: »Došli ste k amorejskej vysočine, ktorú nám dá Pán, náš Boh. ²¹ Hľa, Pán, tvoj Boh, ti dáva do daru túto krajinu. Choď, zaujmi ju, ako ti povedal Pán, Boh tvojich otcov. Neboj sa a nestrachuj sa!« ²² Tu ste všetci pristúpili ku mne a navrhli ste: »Pošlime mužov, ktorí by krajinu prezreli a podali nám správu, ktorou cestou ta máme ísť, aj o mestách, na ktoré narazíme.« ²³ Mne sa návrh páčil i vybral som dvanásť mužov spomedzi vás, z každého kmeňa po jednom. ²⁴ Oni šli smerom k výšine, došli až do údolia Eskol a prezreli ho. ²⁵ Vzali z ovocia krajiny a priniesli nám a podali nám túto správu: »Dobrá je to zem, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.«

Nevôľa ľudu. – ²⁶ Ale vy ste nechceli vystúpiť a neverili ste slovám Pána, nášho Boha, ²⁷ a reptali ste vo svojich stanoch: »V zlovôli nás Pán vyviedol z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejčanom a aby nás zahubil.  ²⁸ Načo by sme ta vystupovali?!« Naši súkmeňovci prestrašili naše srdcia, keď povedali: »Národ je tam mocnejší a početnejší ako my, mestá veľké a opevnené až k nebu, ba aj Enakitov sme tam videli!« ²⁹ Povedal som vám: »Nebojte sa ich a nestrachujte sa! ³⁰ Pán, váš Boh, ktorý vás vedie, bude za vás bojovať takisto, ako to pred vašimi očami urobil kvôli vám v Egypte ³¹ a potom na púšti, kde si sám videl, ako ťa Pán, tvoj Boh, nosil ako muž, ktorý nesie svojho syna; (niesol ťa) po celej ceste odvtedy, keď ste vyšli, až kým ste nedošli na toto miesto; ³² a na tejto púšti ste neverili Pánovi, svojmu Bohu,  ³³ ktorý šiel cestou pred vami, aby vám vyhliadol miesto na rozloženie stanov, za noci v ohni, aby ste videli cestu, ktorou ste mali ísť, a cez deň v oblaku.«

Boží trest. –  ³⁴ Pán začul hlas vašich rečí a rozhorčený prisahal: ³⁵ »Nik spomedzi tohto bezbožného pokolenia neuvidí tú dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom! ³⁶ Len Kaleb verne nasledoval Pána.«  ³⁷ Aj na mňa sa rozhneval Pán pre vás a povedal: »Ani ty ta nevkročíš.  ³⁸ Nunov syn Jozue, ktorý je v tvojich službách, ten ta vkročí; jeho povzbudzuj, lebo on ju rozdelí Izraelu do vlastníctva. ³⁹ Vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes nevedia, aký je rozdiel medzi dobrom a zlom, oni ta vojdú, im ju dám a oni ju budú vlastniť.  ⁴⁰ Vy sa však vráťte a blúďte po púšti cestou k Červenému moru!«  ⁴¹ Odpovedali ste mi: »Zhrešili sme proti Pánovi; vystúpime a budeme bojovať, ako nám rozkázal Pán, náš Boh,« a vystrojili ste sa každý so svojím vojnovým náčiním a nemúdro ste sa dali na pochod k vysočine. ⁴² Ale Pán mi vravel: »Povedz im: Nevystupujte a nebojujte, lebo ja nie som uprostred vás, aby vás neporazili vaši nepriatelia.« ⁴³ Ja som vám to povedal, vy ste ma však neposlúchli, ale išli ste proti Pánovmu zákazu a pyšno ste vystúpili na výšinu. ⁴⁴ Tu vytiahli Amorejčania, ktorí na tej vysočine bývali, postavili sa proti vám a prenasledovali vás, ako prenasledujú roje včiel, a rozháňali vás od Seiru až po Hormu. ⁴⁵ Potom ste sa vrátili a nariekali ste pred Pánom, lež Pán vás nevypočul. ⁴⁶ I ostali ste v Kadeš-Barne dlhý čas, ten čas, čo ste tam bývali.