Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

2 Prechod cez Edomsko a Moabsko. –  ¹  Nato sme sa pohli a tiahli sme púšťou smerom k Červenému moru, ako nám prikázal Pán, a dlhý čas sme okľukou obchádzali vrchy Seir. ² Tu mi Pán hovoril: ³ »Dosť dlho ste obchádzali toto horstvo, teraz sa obráťte na sever!  ⁴ A ľudu rozkáž: Teraz prejdete cez územie svojich bratov, Ezauových synov, ktorí bývajú na Seire a boja sa vás; lež dávajte si veľký pozor, ⁵ nebojujte proti nim, lebo vám nedám z ich územia nič, ani na šírku šľapaje, lebo vrch Seir som dal do vlastníctva Ezauovi. ⁶ Pokrm na jedenie si kúpite od nich za peniaze, takisto i vodu na pitie si od nich kúpite za peniaze. ⁷ Veď Pán, tvoj Boh, žehnal všetkým prácam tvojich rúk. Vedel, že prejdeš touto veľkou púšťou: už štyridsať rokov je s tebou Pán, tvoj Boh, a nechýbalo ti nič.« ⁸ Potom sme prešli vedľa (územia) našich bratov, Ezauových synov, ktorí bývajú na Seire, cez Arabu popri Elate a Asiongaberi a tiahli sme cestou smerom k Moabskej púšti.

 ⁹ Tu mi hovoril Pán: »Neobťažuj Moabčanov a nebojuj proti nim, lebo ti nedám nič z ich územia do vlastníctva; veď Lotovým synom som dal do vlastníctva Ar.  ¹⁰ Predtým tu bývali Emci, ľud silný, početný a urastený ako Enakiti. ¹¹ Aj oni patrili k Refaimcom ako Enakiti. Moabčania sa však volajú Emci. ¹² Na Seire predtým bývali Horejci, lenže Ezauovi synovia ich vyhnali a zničili a usadili sa na ich mieste tak, ako to urobil Izrael v krajine svojho vlastníctva, ktorú im dal Pán. ¹³ Teraz sa zdvihni a prejdi cez potok Sared!« A tak sme prešli cez potok Sared. ¹⁴ A čas, čo sme blúdili od Kadeš-Barny až po prebrodenie potoka Sared, predstavoval tridsaťosem rokov, kým nevymrelo zo stanov všetko bojaschopné pokolenie, ako im prisahal Pán. ¹⁵ A Pánova ruka bola proti nim, takže úplne vyhynuli zo stanov.

Zákaz bojovať proti Amončanom. – ¹⁶ Keď vymreli z ľudu všetci bojaschopní muži, ¹⁷ povedal mi Pán: ¹⁸ »Teraz pôjdeš moabským územím pri (meste) Ar ¹⁹ a prídeš k Amončanom, lenže ich nebudeš obťažovať, ani bojovať proti nim, lebo ti nedám nič z amonskej krajiny do vlastníctva, lebo som ju dal do vlastníctva Lotovým synom.  ²⁰ Aj túto považovali za krajinu Refaimcov; predtým tu bývali Refaimci. Amončania ich volajú Zamzumim. ²¹ Bol to mocný a početný ľud, urastený ako Enakiti, ale Pán ich zničil pred Amončanmi a oni sa zmocnili ich vlastníctva, a bývali namiesto nich, ²² ako to urobil pri Ezauových synoch, čo bývajú na Seire, pred ktorými vyhubil Horejcov, takže zaujali ich majetok a usadili sa na ich mieste až do dnešného dňa.  ²³ Aj Hevejcov, ktorí bývali až po Gazu, zničili Kaftorčania, ktorí vyšli z Kaftoru a usadili sa na ich mieste.

Víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. –  ²⁴ Zdvihnite sa teda, dajte sa na pochod a prejdite cez rieku Arnon! Dávam ti do ruky hesebonského kráľa, Amorejčana Sehona! Začni teda dobývať jeho krajinu a viesť proti nemu vojnu! ²⁵ Už dnes začnem vysielať pred tebou strach a zdesenie na všetky národy, čo sú pod celým nebom a čo počujú o tebe zvesť. Budú sa triasť a bedákať pred tebou.«

²⁶ Z púšte Kedemot som poslal poslov k Sehonovi, kráľovi Hesebonu, s priateľskou ponukou: ²⁷ »Chcel by som prejsť cez tvoje územie. Išiel by som len po ceste a neodchýlil by som sa ani napravo, ani naľavo. ²⁸ Pokrm mi predáš za peniaze, aby som mal čo jesť, a vodu na pitie mi poskytneš tiež za peniaze. Chcem iba prejsť,  ²⁹ ako mi to dovolili Ezauovi synovia, ktorí bývajú na Seire, a Moabčania, ktorí bývajú v Are, kým nedôjdem k Jordánu, do krajiny, ktorú nám chce dať Pán, náš Boh.«

³⁰ Ale Sehon, kráľ Hesebonu, nechcel pristať na to, aby sme tade prešli, lebo Pán, tvoj Boh, zaťal jeho ducha a zatvrdil mu srdce, aby ho tak vydal tebe do ruky, ako to dnes vidíš. ³¹ Tu mi hovoril Pán: »Hľa, dávam ti Sehona a jeho krajinu, zmocni sa jeho krajiny!«

 ³² Keď Sehon vytiahol so všetkým svojím ľudom do boja proti nám pri Jase, ³³ Pán, náš Boh, nám ho vydal napospas a porazili sme ho i jeho synov a všetok jeho ľud.  ³⁴ A v tom čase sme zaujali všetky jeho mestá a rozšírili sme kliatbu záhuby na všetky mestá, na mužov, ženy a deti. Nenechali sme nikoho. ³⁵ Len dobytok sme si vzali za korisť spolu s korisťou miest, ktoré sme dobyli.  ³⁶ Od Aroeru, ktorý je na brehoch potoka Arnon, od mesta, čo je pri potoku, až po Galaád nebolo dediny ani mesta, ktoré by nám bolo odolalo, všetky nám vydal Pán.  ³⁷ Iba na krajinu Amonových synov si nevztiahol ruku, na celé územie rieky Jabok, na mestá na výšine a na všetky mestá, o ktorých nám dal zákaz Pán, náš Boh.