33 Posledné Mojžišovo požehnanie. – 1 Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal pred svojou smrťou synov Izraela. 2 Povedal:
„Od Sinaja prišiel Pán,
zažiaril zo Seiru,
zjavil sa od vrchu Fáran,
došiel k vodám Meríba-Kádeš,
z jeho pravice ohnivý zákon vychádzal pre nich.
3 Miluje svoj ľud,
všetci svätí sú v jeho ruke
a tí, čo sa mu k nohám blížia,
od neho poučenie obsiahnu.
4 Zákon nám Mojžiš dal,
Jakubovej pospolitosti dedičstvo.
5 Kráľom bol miláčikovi,
keď sa hlavy ľudu zhromaždili
s kmeňmi Izraela dovedna.
6 Nech žije Ruben a nech nezomrie,
hoc bude počtom malý!“
7 Toto pre Júdu hovoril:
„Počuj, Pane, Júdov hlas
a k jeho ľudu priveď ho,
jeho ruky nech zaň bojujú
a ochrancom pred nepriateľmi mu buď!“
8 O Lévim hovoril:
„Tvoje tumim a tvoje urim
patria mužovi, čo zasvätený ti je,
ktorého si vyskúšal v Masse
a zastával pri vodách Meríby.
9 Jeho, ktorý povedal otcovi a matke:
»Ja ich nepoznám«
a svojim bratom: »Neviem o vás,«
o vlastných synoch nechcel nič vedieť,
ale zachovávali tvoje slová
a dbali na tvoju zmluvu.
10 Jakuba naúčali tvojim nariadeniam
a Izraela tvojmu zákonu.
Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu
a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.
11 Žehnaj, Pane, jeho imaniu
a prijmi skutky ich rúk,
ich nepriateľov bi po chrbtoch,
aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!“
12 O Benjamínovi hovoril:
„Miláčik Pánov nech bezpečne si býva;
on ho bude vždy chrániť
a na jeho pleciach bude odpočívať.“
13 A o Jozefovi hovoril:
„Jeho kraj nech požehnáva
Pán darmi nebies zhora
a mora, čo v hlbinách leží,
14 darmi, čo slnko vyvádza,
darmi, čo mesiace dajú, ...
15 darmi starodávnych vrchov,
darmi odvekých pahorkov,
16 darmi zeme a toho, čo ju plní.
Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku,
nech príde na Jozefovu hlavu,
na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!
17 Jeho krása nech je ako prvorodeného býka
a jeho rohy ako rohy jednorožca;
nech nimi ubíja všetky národy
až na kraj sveta napospol!
To sú myriady Efraimove
a tisíce Manassesove.“
18 O Zabulonovi hovoril:
„Raduj sa, Zabulon, na svojich cestách
a ty, Isachar, vo svojich stanoch!
19 Volať budú na vrch národy,
žertvovať tam budú pravé obety.
Bohatstvo mora budú požívať
a poklady ukryté v piesku.“
20 O Gadovi hovoril:
„Nech je zvelebený ten, čo Gada rozšíri!
Sťa lev si leží tu
a trhá rameno i hlavu.
21 Vyhliadol si to najlepšie,
čo dostať sa malo vodcovi.
S náčelníkmi ľudu sa ponáhľal,
vykonal spravodlivosť Pánovu
a rozsudok jeho spolu s Izraelom.“
22 O Danovi hovoril:
„Dan je lev mladý,
čo vyrazí z Bášanu.“
23 O Neftalim hovoril:
„Neftali oplýva šťastím,
naplnený požehnaním Pána,
západ a juh nech mu je vlastníctvom!“
24 A o Aserovi hovoril:
„Medzi synmi je požehnaný Aser;
nech je vyznačený medzi svojimi bratmi!
V oleji si nohu namáčaj!
25 Jeho závory nech sú železo a meď,
a ako tvoje dni, taká nech je aj tvoja sila!“
26 „Niet iného, ako je miláčikov Boh,
ktorý sa vznáša na nebesiach, aby ti pomohol,
na oblakoch vo svojej nádhere.
27 Tam hore je jeho sídlo,
tu dolu sú jeho ramená večité;
zaháňa pred tebou nepriateľa
a hovorí: »Nech je na prach zdrvený!«
28 Izrael bude bývať v bezpečí,
osobitne prameň Jakubov,
v krajine oleja a vína mladého
a jeho nebo bude kropiť rosu.
29 Šťastný si, Izrael! Kto sa ti vyrovná?
Ľud, ktorého spásou je Pán!
On je tvoj štít ochranný,
on je tvoj meč slávny;
nepriatelia sa ti budú líškať
a ty im budeš šliapať po šijach.“
1 – 29. Ako patriarcha Jakub požehnal pred svojou smrťou svojich dvanásť synov (Gn 49, 1 n.), tak aj Mojžiš požehnáva svoj národ prv, než vystúpi na vrch Nebo, kde zomrie. Medzi oboma požehnaniami je veľká podoba. Rozdiely sa dajú vysvetliť časovým odstupom medzi jedným a druhým požehnaním. Možno tvrdiť, že obidve proroctvá sa navzájom doplňujú. Mojžiš vidí pred sebou ideálny obraz Izraela, ktorý je verný Pánovi, ktorý zachováva zákony, za čo obsiahol ako odmenu všetky časné dobrodenia.
2 – 3. V obraze zjavenia sa Pána Mojžiš vyjadruje, ako Boh vo svojej všemohúcnosti viedol svoj ľud od vrchu Sinaj cez púšť. Seir pozri Nm 14, 29. 32. Fáran porov. Nm 10, 12. Ale tu Fáran označuje hornatý kraj severne od púšte toho istého mena. Meríba-Kádeš pozri Nm 20, 1. Ako slnko ide Boh pred svojím ľudom, dávajúc mu svoj zákon. Ohnivý zákon je narážka na blesky, ktoré sprevádzali sinajskú zmluvu a vyhlásenie Desatora (Ex 19, 16 a Dt 4, 11). Svätí – týmto slovom sa označujú Izraeliti, ktorých Boh ochraňoval, akoby ich niesol vo svojich rukách. „A tí, čo sa...“ Mojžiš myslí na čas, keď Izraeliti stáli na úpätí vrchu Sinaj, očakávajúc vyhlásenie zákona.
5. Boh bol Kráľom miláčikovi (spravodlivému, pravému), t. j. Izraelitom, keď prijali Pánovu zmluvu na Sinaji (Ex 19, 3 – 8).
6. Prvorodený syn Jakubov, Ruben, bol už svojím otcom pozbavený práva prvorodenstva (Gn 49, 3. 4). Nebude teda Ruben prvý medzi kmeňmi Izraela, ale nevyhynie. Po Rubenovi by mal nasledovať Simeon, Mojžiš ho však vynechá, pretože podľa Jakubovho proroctva (Gn 49, 7) Simeonovi potomkovia mali byť roztrúsení medzi všetky ostatné kmene. Tak sa aj stalo (Joz 19, 2 – 9).
7. Proroctvo o Júdovi má formu modlitby. Júdovi prisľúbil Jakub prvenstvo (Gn 49, 10), preto ho Mojžiš uvádza pred Lévim. Mojžiš žiada vedúcemu kmeňu šťastlivý návrat z boja.
8. O urim a tumim pozri Ex 28, 29 n. Posvätné žreby sa dostali do opatery Áronovi a po ňom jeho nástupcom, veľkňazom, ktorí majú byť z kmeňa Léviho. Massa pozri Ex 17, 1 – 7; Dt 6, 16; Meríba porov. Nm 20, 13. 24.
9. Vernosť levitov Bohu sa osvedčila najmä pri potrestaní tých, čo sa klaňali zlatému teľaťu. Vtedy leviti zavraždili mnohých spomedzi tých, čo sa previnili, nedbajúc ani na zväzky pokrvenstva a príbuzenstva (Ex 32, 25 – 29).
10 – 11. Tieto verše sa týkajú služby levitov pri svätyni a ich učiteľského poslania v Izraeli (Lv 10, 11). „Ich nepriateľov bi...“ naráža sa na vzburu a potrestanie Koreho (Nm 16, 1 n.).
12. Pán bude bývať na pleciach Benjamína. Táto obrazná predpoveď sa splnila, nakoľko archa bola zložená na území Benjamína. Vrch Sion a väčšia časť neskoršieho Jeruzalema boli na území, čo sa dostalo Benjamínovmu kmeňu.
13 – 17. Porov. Gn 49, 22 – 26. V Jozefovi Mojžiš požehnáva kmeň Efraimov a Manassesov.
18 – 19. Pozri Gn 49, 13 – 15. Potomkovia Zabulonovi a Isacharovi privedú národy na vrch Sion. Na svojich obchodných cestách privedú k viere v pravého Boha mnoho príslušníkov iných národov.
20 – 21. Porov. Gn 49, 19. Gadovci dostali svoje územie v Zajordánsku (Nm 32, 3. 6. 25 n.), ale ukázali sa aj ako udatní bojovníci pri dobývaní Palestíny (Joz 4, 12).
22. Aj Dan bude udatný v boji. V bášanských horách vtedy boli ešte levy.
23. Kmeňu Neftaliho sa dostalo územie na západ a na juh od Genezaretského jazera (Joz 19, 32 – 39).
24. Samo meno Aser značí požehnaného. Aser bude mať najúrodnejšiu zem, preto bude najviac požehnaný medzi svojimi bratmi.
26 n. Myšlienkovo tento verš nadväzuje na v. 5, hovorí opäť o celom Izraeli. Pán bude ochraňovať Izraelitov z nebies, Boh je všade; sídli na nebi, ale koná a je prítomný aj na zemi.
28. Prameň Jakubov, t. j. potomkovia Jakubovi budú mať svoje vlastné územie.
