Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova

6 Dva významné príkazy: úcta a láska k Bohu. – 1 Toto sú prikázania, rozkazy a nariadenia, ktoré mi Pán, váš Boh, prikázal naučiť vás, aby ste ich zachovávali v krajine, do ktorej prichádzate, aby ste ju zaujali, 2 aby si sa bál Pána, svojho Boha, a zachovával všetky jeho rozkazy a prikázania, ktoré ti ja nariaďujem – ty, tvoj syn a syn tvojho syna po všetky dni svojho života –, aby sa predĺžili dni tvojho života.  3 Nuž, počúvaj, Izrael, a dávaj pozor, aby si robil to, čo ti prikázal Pán, aby ti bolo dobre a aby ste sa veľmi rozmnožili –, lebo Pán, tvoj Boh, prisľúbil tvojim otcom krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.

 4 Počuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný! 5 A ty budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou. 6 A tieto slová, ktoré ti ja dnes prikazujem, nech sú v tvojom srdci, 7 poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. 8 Priviaž si ich ako znamenie na ruku, nech sú ako znaky medzi tvojimi očami, 9 a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere.

10 A keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, o ktorej prisahal tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ti dá veľké a krásne mestá, ktoré si ty nestaval, 11 a domy, plné všetkého bohatstva, ktoré si ty nezhromažďoval, cisterny, čo si nekopal, vinice a olivové sady, čo si nesadil, a keď z toho budeš jesť a nasýtiš sa, 12 dbaj veľmi na to, aby si nezabudol na Pána, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 13 Budeš sa báť Pána, svojho Boha, jemu budeš slúžiť a len v jeho mene budeš prisahať. 14 Nebudeš chodiť za cudzími bohmi z božstiev iných národov, ktoré sú vôkol vás,  15 lebo Pán, tvoj Boh, ktorý je v tvojom strede, je žiarlivý Boh. Aby azda nevzbĺkol proti tebe hnev Pána, tvojho Boha, a aby ťa nevyhubil z povrchu zeme. 16 Nepokúšajte Pána, svojho Boha, ako ste ho pokúšali v Masse! 17 Náležite zachovávajte rozkazy, nariadenia a zákony Pána, svojho Boha, ktoré ti dal, 18 a rob, čo je čnostné a dobré v Pánových očiach, aby sa ti dobre vodilo a aby si vošiel a vlastnil krásnu krajinu, o ktorej Pán prisahal tvojim otcom,  19 že odtiaľ vyhladí pred tebou všetkých tvojich nepriateľov, ako Pán prisľúbil.

Poučovanie potomkov o zákone. –  20 A keď sa tvoj syn v budúcnosti opýta a povie: »Akéže sú to zákony, nariadenia a ustanovenia, ktoré vám prikázal Pán, náš Boh?«, 21 ty mu odpovieš: »Boli sme otrokmi u faraóna v Egypte a Pán nás vyviedol z Egypta silnou rukou, 22 a robil veľké a hrozné znamenia a zázraky v Egypte proti faraónovi a proti celému jeho domu pred našimi očami. 23 Nás však vyviedol odtiaľ, aby nás priviedol a dal nám do vlastníctva krajinu, ktorú odprisahal našim otcom. 24 V tom čase nám Pán prikázal plniť všetky tieto zákony, báť sa Pána, svojho Boha, aby sa nám vždy dobre vodilo a darilo, ako je to dnes. 25 A to bude našou spravodlivosťou, keď náležite zachováme všetky tieto príkazy pred Pánom, naším Bohom, tak ako nám prikázal.«

 

 

3. Prvé tri verše tejto kapitoly sú úvodom k veršom 4 – 25, v ktorých Mojžiš vysvetľuje prvé prikázanie Desatora.
4 – 9. Pán je jediný pravý Boh, Pán, čiže Jahve – Ten, čo je. Je plnosť bytia, ktorý je sám od seba a ktorý dáva bytie každému stvoreniu. Keďže Boh je len jeden, zasluhuje si, aby sme ho milovali celým srdcom (Mt 22, 37; Mk 12, 29; Lk 10, 27). Srdce, duša, sila sú tu synonymá a značia, že človek nemá deliť svoju lásku medzi viacerých bohov alebo medzi Boha a jeho stvorenia. Boha máme nadovšetko milovať a stvorenia kvôli Bohu, s Bohom a v Bohu. Izraeliti si písali niektoré zákony (Dt 6, 4 – 9; 11, 13 – 21 a Ex 13, 1 – 10. 11 – 16) na kúsok pergamenu, ktorý vkladali do malej skrinky; túto si pri modlitbe priväzovali na čelo a na ľavú ruku (pamäť a srdce – láska). Tieto modlitbové remienky volali hebr. tefillín (modlitby), grécky fylaktéria (chránidlá); zaručovali Božiu ochranu každému, čo ich nosieval (Mt 23, 5). Ženy ich nosiť nesmeli. – Podobne vysvetľovali aj verš 9. a na dvere pribíjali schránku, obsahujúcu spomínané texty. Schránka sa volala mezuza a bola vždy na ľavej strane dverí, keď sa vychádzalo z domu. Kto vychádzal von, dotkol sa najprv úst a potom schránky, aby tak prejavil úctu, lásku a ochotu plniť Božie príkazy.
15 – 16. Porov. Ex 20, 5. Boh je uprostred Izraela, t. j. tróni na arche zmluvy (Nm 35, 34). Massa (miesto pokušenia) – pozri Ex 17, 1 – 7.
19. Porov. Ex 23, 27 – 30; 34, 11.
20. Pozri Ex 13, 14 n.
Kniha Deuteronómium - Piata kniha Mojžišova