Kniha proroka Jeremiáša

Kniha proroka Jeremiáša

11 Zrušená zmluva. –  1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi: 2 „Čujte slová tejto zmluvy a oznámte mužom Judska a obyvateľom Jeruzalema. 3 Povedz im: Toto hovorí Pán, Boh Izraelov: Prekliaty je človek, ktorý nepočúva slová tejto zmluvy, 4 ktorú som uložil vašim otcom v deň, v ktorý som ich vyviedol z egyptskej krajiny, zo železnej pece, slovami: Počúvajte môj hlas a robte všetko, ako vám prikážem, a budete mojím ľudom, ja však budem vaším Bohom,  5 aby som splnil prísahu, ktorú som prisahal vašim otcom, že im dám krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom, ako je tomu dnes.“

Odpovedal som slovami: „Tak je, Pane!“

6 A Pán mi povedal: „Rozhlás všetky tieto slová v judských mestách a po uliciach Jeruzalema; povieš: Počúvajte slová tejto zmluvy a zachovávajte ich! 7 Pretože som zdôrazňoval vašim otcom; v deň, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny, až po dnešný deň ustavične som zdôrazňoval toto: Počúvajte môj hlas!  8 Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, lež každý išiel za tvrdosťou svojho podlého srdca. Vtedy som priviedol na nich všetky slová tejto zmluvy, ktorú som im predložil na zachovanie, ktorú však nezachovali.“

 9 I povedal mi Pán: „Zistilo sa sprisahanie ľudí Júdu a obyvateľov Jeruzalema. 10 Vrátili sa k hriechom svojich praotcov, ktorí odopreli poslušnosť mojim slovám; aj oni chodili za inými bohmi, aby im slúžili. Dom Izraelov a dom Júdov zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami. 11 Preto toto hovorí Pán: Hľa, ja privediem na nich nešťastie, ktorému nebudú môcť uniknúť! Vtedy budú volať na mňa, ale ja ich nevyslyším. 12 Nato pôjdu mestá Judska a obyvatelia Jeruzalema a budú volať k bohom, ktorých okiadzali, oni ich však nijako nezachránia v čase nešťastia.  13 Veď máš, Júda, toľko bohov, koľko miest; a koľko ulíc má Jeruzalem, toľko oltárov ste postavili Hanbe, oltáre na okiadzanie Bála.

 14 A ty sa neprihováraj za tento ľud a nevysielaj za nich prosbu a modlitbu, pretože ich nevyslyším, keď budú vo svojom nešťastí volať ku mne.

 

 15 Čo chce môj miláčik v mojom dome?

Strojí úklady.

Či sľuby a posvätné mäso

odstráni tvoje nešťastie,

že zasa zaplesáš?“

 16 Rozzelenená oliva,

zdobená krásnym ovocím,

to meno ti dal Pán;

za zvuku veľkej vravy

podpálil pod ňou oheň

i znehodnotili sa jej vetvy.

 

17 A Pán zástupov, ktorý ťa zasadil, ustanovil proti tebe nešťastie pre zločinnosť domu Izraelovho a domu Júdovho, ktorú páchali, aby urážali mňa a okiadzali Bála.“

 

Jeremiáša prenasledujú

18 Pán ma poučil a pochopil som;

vtedy si mi ukázal ich výčiny.

 19 Ja som bol ako krotký baránok,

vedený na zabitie;

ani som nevedel,

že stroja proti mne úklady:

„Zmárnime strom v jeho miazge,

vykoreňme ho zo zeme živých,

nech sa viac ani nespomenie jeho meno!“

 20 Ale, Pane zástupov, ty súdiš spravodlivo,

ty skúmaš myseľ a srdce,

uvidím na nich tvoju pomstu,

veď tebe som postúpil svoj spor.

 

21 Preto Pán takto hovorí ľuďom z Anatotu, ktorí mi stroja o život so slovami: „Neprorokuj v mene Pánovom, tak nezomrieš našou rukou!“ 22 Takto teda hovorí Pán zástupov: „Hľa, navštívim ich: mladíci pomrú pod mečom, ich synovia a dcéry pomrú od hladu. 23 Neostane z nich ani zvyšok, lebo privediem na Anatotčanov nešťastie v roku ich navštívenia.“

 
1 n. V tejto stati je zaiste reč o zmluve, ktorú kráľ Joziáš v mene ľudu obnovil s Pánom, keď našli v chráme knihu zákona; pozri 2 Kr 22 n. a úvod do Knihy Jeremiášovej.
5. Porov. Gn 15, 18; 17, 8; Dt 7, 12 n.
8. Boh priviedol všetky tresty, ktorými hrozil Izraelitom, ak nebudú zachovávať Zákon; porov. Dt 28, 15 n.
9 n. Po náboženskej obnove, ktorú uskutočnil kráľ Joziáš, bol národ na istý čas lepší, teraz sa však vrátil k hriechom starších pokolení.
13. O „Hanbe“ pozri pozn. k 3, 24 n.
14. Porov. 7, 16.
15. „Miláčik“ je vyvolený národ. – Vonkajšie bezduché bohoslužobné úkony nepomôžu. Posvätné mäso je mäso obetných zvierat. – Posledné dva riadky prekladá Vg: „... odstráni od teba tvoje zločiny, ktorými si sa chválila?“
16. Pánovou zásluhou sa národ podobá krásnej olive, no Pán ho jednako musí trestať.
19. „Zmárnime strom v jeho miazge“, t. j. včas, kým nám nenarobí viac nepríjemností. Tento veľmi dobrý zmysel možno dosiahnuť malou zmenou hebrejského textu. Vg: „Hoďme mu drevo do chleba“ nedáva zmysel.
20. „Myseľ“, doslova obličky. Podľa názoru Izraelitov boli obličky ústredím citov, srdce sídlom myšlienok. – Prorok len vyhlasuje, že sám sa nechce pomstiť, prenecháva súd Bohu.
Kniha proroka Jeremiáša