Kniha proroka Jeremiáša

Výstraha Jeruzalemu

Nepriateľ sa blíži

6  ¹ Utečte, synovia Benjamínovi,

z Jeruzalema preč!

V Tekue trúbte na trúbe,

nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu!

Lebo od severu hrozí nešťastie

a veľké pustošenie.

² Krásnu a rozmaznanú

dcéru Siona zničím.

 ³ Prídu k nej pastieri so svojím stádom,

postavia vôkol nej stany

a každý vypasie svoj úsek.

⁴ „Chystajte proti nej boj!

Hor’ sa, tiahnime cez poludnie!

Beda nám, veď skláňa sa deň

a večerné tiene sa predlžujú!

⁵ Hor’ sa, tiahnime v noci

a spustošme jej paláce!“

⁶ Lebo takto vraví Pán zástupov:

„Vytínajte stromy,

stavajte násyp proti Jeruzalemu.

Je mestom navštívenia:

je v ňom samé násilie.

⁷ Ako zo studne vyviera voda,

tak z neho vyviera zloba,

násilie a útlak počuť v ňom,

pred tvárou mám stále rany a jazvy.

⁸ Prijmiže výstrahu, Jeruzalem,

by sa mi od teba neodtrhla duša,

aby som z teba neurobil púšť,

neobývanú krajinu.“

Nekajúcnosť

 ⁹ Toto hovorí Pán zástupov:

„Dôkladne pooberajú hrozno,

zvyšky Izraela.

Prilož ruku ako vinohradník

na jeho vinič!“

 ¹⁰ Proti komuže mám hovoriť

a svedčiť, aby počuli?

Ucho, hľa, majú neobrezané,

nemôžu počuť,

Pánovo slovo, hľa, je im na posmech,

nemajú v ňom záľubu.

 ¹¹ Plný som Pánovho hnevu,

zunovalo sa mi zdržovať ho.

„Vylejem ho na deti na ulici

aj na hlúčok mladíkov.

Áno, i muža chytia so ženou,

starca s tým, čo doplnil vek.

¹² Ich domy prejdú na cudzích,

polia a ženy podobne,

pretože vystriem ruku

proti obyvateľom krajiny,“

hovorí Pán.

 ¹³ Veď od najmenšieho po najväčšieho

všetci sú ziskuchtivci;

od prorokov až po kňazov

všetci páchajú podvod.

¹⁴ Liečia ranu dcéry môjho ľudu

ľahkovážne. Vravia:

„Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!

¹⁵ Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť,

ale hanbiť sa nehanbia,

ani červenať sa nevedia.

„Preto padnú s tými, čo budú padať,

klesnú, až ich navštívim“ – hovorí Pán.

Zatvrdnutý odboj ľudu

 ¹⁶ Toto hovorí Pán:

„Zastaňte na cestách a viďte,

skúmajte dávne chodníky;

a kde je dobrá cesta, choďte po nej,

tak si nájdete odpočinok pre dušu.“

Ale povedali: „Nepôjdeme!“

¹⁷ Postavil som nad vás strážcov:

„Pozorujte na hlas trúby!“

Ale povedali: „Nebudeme pozorovať.“

¹⁸ Preto počujte, národy

a ktorí pasiete ich stáda!

¹⁹ Počuj, zem:

„Hľa, ja privediem nešťastie

na tento ľud,

ovocie to ich úmyslov.

Veď na moje slová nepočúvali

a mojím zákonom pohrdli!

 ²⁰ Načo mi je tymian,

ktorý prichádza zo Sáby,

a voňavá trsť z ďalekej krajiny?!

Vaše celopaly nie sú na záľubu

a vaše obety sa mi nepáčia.“

²¹ Preto takto hovorí Pán:

„Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky

a potknú sa na nich

otcovia a synovia naraz,

občan a priateľ zahynú.“

Vpád nepriateľa

 ²² Toto hovorí Pán:

„Hľa, zo severnej krajiny

prichádza ľud,

od končín zeme

dvíha sa veľký národ.

²³ Držia kušu a kopiju,

ukrutní sú a bez milosti,

ich hlas hučí ako more

a nesú sa na koňoch,

vystrojení ako muž do vojny

proti tebe, dcéra Sionská.“

²⁴ „Počuli sme o ňom chýr,

ovisli nám ruky,

úzkosť nás pojala,

bôle ako rodičku.“

²⁵ Nechoďte na pole

a nekráčajte po ceste,

lebo meč nepriateľa,

hrôza je zôkol-vôkol.

²⁶ Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou

a váľaj sa v popole,

sťa nad jedináčikom drž smútok,

prehorkú žalobu:

Ach, v okamihu prišiel

ničiteľ proti nám!

 ²⁷ Ustanovil som ťa

za vyzvedača pre svoj ľud,

aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty.

²⁸ Odbojní vzbúrenci sú všetci,

kráčajú za ohovárkou,

(kov a železo sú),

všetci sú skazení.

²⁹ Mech horí, v ohni mizne olovo,

roztápač roztápa nadarmo:

zločincov nemožno vylúčiť.

³⁰ Striebrom odhodeným ich volajú,

pretože Pán ich odhodil.