Trest je zaslúžený

 

Skazenosť Jeruzalema

5 ¹ „Pochoďte ulice Jeruzalema,

pozerajte, vyzvedajte

a hľadajte po jeho námestiach,

či nájdete muža,

čo koná spravodlivo

a vyhľadáva pravdu,

tak mu odpustím.

² A keď hovoria: »Ako žije Pán,«

isteže prisahajú krivo.“

³ Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu?

Udrel si ich, ale necítili,

znivočil si ich, odmietli výstrahu,

tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň,

nechceli sa obrátiť.

⁴ Ja však som povedal: „Sú to len bedári,

prihlúpi, že nepoznajú cestu Pánovu,

spravodlivosť svojho Boha.

⁵ Zájdem si k veľkým, tým budem hovoriť,

veď tí poznajú cestu Pánovu,

spravodlivosť svojho Boha.“

Lenže tí podobne polámali jarmo,

roztrhali povrazy.

 

Spustošenie krajiny

 ⁶ Preto ich zrazí lev z lesa,

vlk púšte ich znivočí,

poza ich mestá striehne leopard,

ktokoľvek z nich vykročí, toho roztrhá,

pretože sa rozmnožili ich hriechy,

ich vzbury sú primocné.

 ⁷ „Ako ti to mám odpustiť?

Tvoji synovia ma opustili

a prisahali na nebohov.

Sýtil som ich, a cudzoložili,

v dome neviestky sa schádzali.

⁸ Bujnými, prekŕmenými žrebcami sú,

každý erdží za ženou blížneho.

⁹ Či toto nemám navštíviť? – hovorí Pán.

Či na národe, ktorý je takýto,

nemá sa pomstiť moja duša?

 

Súd

 ¹⁰ Vylezte na jeho múry, nivočte,

ale nespustošte úplne!

Odstráňte jeho výhonky,

lebo tie nepatria Pánovi.

¹¹ Veď spáchali proti mne velezradu

dom Izraelov a dom Júdov,“

hovorí Pán.

¹² Popreli Pána, hovorili: „Nie on!

Nepríde na nás nešťastie,

neuzrieme meč a hlad.

¹³ Proroci sú však ako vzduch

a proroctva u nich niet,

nech sa im stane tak!“

¹⁴ Nuž takto hovorí Pán, Boh zástupov:

„Pretože hovoria takéto reči,

hľa, obrátim svoje slová

v tvojich ústach na oheň

a tento ľud na drevo a strávi ich.

 

Neznámy nepriateľ

 ¹⁵ Hľa, ja privediem národ zďaleka

proti vám, dom Izraelov,

hovorí Pán.

Je to národ vytrvalý,

národ pradávny,

národ, ktorého reč nepoznáš

a nerozumieš, čo hovorí.

¹⁶ Jeho tulec je sťa otvorený hrob,

hrdinovia sú všetci.

¹⁷ Vyje ti žatvu a chlieb,

vyje ti synov a dcéry,

vyje ti ovce a statok,

vyje ti hrozno a figy,

mečom ti zaujme opevnené mestá,

na ktoré si sa ty spoliehal.

 ¹⁸ Ale ani v tie dni (hovorí Pán) vás nezničím úplne.“

 

¹⁹ Akže sa spytujú: „Prečo nám Pán, náš Boh, urobil toto všetko,“ odpovedz im: „Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v cudzej krajine.“

 

Nerozumný a lakomý národ

²⁰ Toto ohláste v Jakubovom dome

a u Júdu oznámte:

²¹ „Počujte toto,

národ hlúpy a nechápavý,

ktorí majú oči, a nevidia,

aj uši, a nečujú.“

²² Či sa nebojíte mňa? – hovorí Pán.

Či sa netrasiete predo mnou,

ktorý som piesok určil moru za breh

sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí?

Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič,

jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.

²³ Lenže tento národ má

srdce odbojné a vzdorovité,

odstúpili, odišli.

 ²⁴ A nemysleli si v srdci:

„Bojmeže sa Pána, svojho Boha,

ktorý dá pŕšku, včasný dážď

a dážď neskorý v pravý čas

a týždne určené na žatvu

nám zachová.“

²⁵ Vaše hriechy zmiatli toto,

vaše zločiny odďaľujú od vás blaho.

²⁶ Veď aj v mojom ľude nájdu sa zločinci,

striehnu sťa poľovníci zhrbení,

stavajú osídla na chytanie ľudí.

²⁷ Sťa košina, plná vtáčat,

podvodu plné sú ich domy:

takto zmohutneli a zbohatli,

²⁸ stučneli, stlstli,

hriešne prekročili môj príkaz,

nezastanú sa pravoty siroty,

(jednako prospievajú)

a biednym neprisúdia právo.

 ²⁹ Či toto nemám navštíviť?

– hovorí Pán.

Či na národe, ktorý je takýto,

nemá sa pomstiť moja duša?

 

Falošní proroci a kňazi

³⁰ Hrôza a ošklivosť

šíri sa v krajine.

 ³¹ Proroci prorokujú klamstvo

a kňazi vládnu na vlastnú päsť;

môj ľud však má toto rád.

Ale čo spravíte, keď tomu bude koniec?