Kniha proroka Jeremiáša

8 ¹ „V tom čase, (hovorí Pán), vyvlečú z ich hrobov kosti kráľov Júdu, kosti jeho kniežat, kosti kňazov, kosti prorokov a kosti občanov Jeruzalema  ² a porozkladajú ich pred slnko, mesiac a celé vojsko nebies, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, u ktorých sa vyzvedali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani nepochovajú, budú hnojom na roli. ³ A všetkým zvyškom, ktoré z tohto zločinného rodu ostanú, bude smrť vítanejšia ako život, na ktoromkoľvek mieste, kde ich vyženiem, hovorí Pán zástupov.

 

Národ je nenapraviteľný

⁴ A povieš im: Toto hovorí Pán:

Či, kto padne, nepovstane?

Či, kto sa odvráti, nenavráti sa?

 ⁵ Prečo odpadol tento ľud (Jeruzalem)

odpadom trvalým?

Pridŕžajú sa klamu,

odmietajú sa obrátiť.

⁶ Pozoroval som, počúval:

hovorili, čo nie je pravda,

svoj zločin nik neoľutoval, neoželel;

vraj: »Čože som urobil?«

Vo svojom behu sa neobrátia

ako kôň, čo sa rúti do boja.

 ⁷ Ešte i bocian pod nebom

pozná svoje obdobie;

hrdlička, lastovička, žeriav

zadržia čas svojho príchodu,

ale môj ľud nepozná

Pánovo nariadenie.

 ⁸ Ako len hovoríte: »Múdri sme

a Pánov zákon máme my!«?

Nuž hej, na lož obrátil

lživý grifeľ pisárov.

⁹ Zahanbení sú mudrci,

potkli sa, zakosílili;

hľa, opovrhli slovom Pánovým,

akúže múdrosť potom majú?

 ¹⁰ Preto oddám ich ženy iným,

ich polia podmaniteľom,

veď od najmenšieho po najväčšieho

sú ziskuchtiví všetci

a od prorokov až po kňazov

všetci pášu podvod.

¹¹ Liečia ranu dcéry môjho ľudu

ľahkovážne. Vravia:

»Pokoj! Pokoj!«, ale pokoja niet.

¹² Zahanbení sú, veď pášu ohavnosť,

ale hanbiť sa nehanbia,

ani červenať sa nevedia.

Preto padnú s tými, čo budú padať,

v čase navštívenia klesnú, hovorí Pán.

 

Príde nešťastie

¹³ Ak som chcel oberať – hovorí Pán,

nebolo strapcov na viniči,

na figovníku nebolo fíg,

ale lístie uvädlo;

ak som ja dával, prestupovali.

 

¹⁴ »Prečože máme sedieť?

Zhromaždite sa a poďme

do opevnených miest,

nech tam zhynieme,

pretože nás zničí Pán, náš Boh,

a napojí nás otrávenou vodou,

lebo sme zhrešili proti Pánovi.

¹⁵ Čakať na pokoj? Niet nič dobrého!

Na čas uzdravenia? Nuž hľa, zdesenie!«

 ¹⁶ Od Danu počuť fučať jeho kone,

erdžanie jeho tátošov

otriasa celú zem.

Prídu a vyžerú krajinu a jej úrodu,

mesto i jeho obyvateľov.

 ¹⁷ Lebo hľa, pošlem proti vám

hady, vretenice,

ktoré nemožno očarovať,

i budú vás hrýzť,“ hovorí Pán.

 

Žalosť proroka

¹⁸ Vari sa teším? Žiaľ sa ma zmocňuje,

srdce mi je choré.

¹⁹ Počujte! Výkrik dcéry môjho ľudu

z ďalekej krajiny:

„Či Pán nie je na Sione,

či nie je na ňom jeho kráľ?“

 

„Prečo ma popudzovali svojimi modlami,

cudzími ničomnosťami?“

²⁰ „Prešla žatva, leto pominulo,

a my nie sme zachránení!“

 

²¹ Pre pokorenie dcéry môjho ľudu som zlomený,

smútim, hrôza sa ma zmocňuje.

 ²² Či nieto balzamu v Galaáde?

Či tam nieto lekára?

Áno, prečo sa nezacelie

rana môjho ľudu?

^{23(9, 1)} Kiežby moja hlava bola studňou

a moje oči prameňmi sĺz:

oplakával by som vo dne v noci

zabitých dcéry môjho ľudu.