Kniha proroka Jeremiáša

Kniha proroka Jeremiáša

32 Kúpa poľa ako obraz obnovy. – 1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi v desiatom roku judského kráľa Sedekiáša – to bol osemnásty rok Nabuchodonozora. 2 Vojsko babylonského kráľa vtedy obliehalo Jeruzalem, prorok Jeremiáš bol však uväznený v strážnom nádvorí, ktoré bolo v paláci judského kráľa. 3 Uväznil ho judský kráľ Sedekiáš s výčitkou: „Prečo prorokuješ: »Toto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa, zaujme ho! 4 Sedekiáš, judský kráľ, však neunikne moci Chaldejcov, ba určite sa dostane do rúk babylonského kráľa, bude s nim hovoriť z úst do úst a bude mu hľadieť z očí do očí. 5 Odvedie Sedekiáša do Babylonu a tam aj ostane, kým ho nenavštívim, hovorí Pán. Ak budete bojovať proti Chaldejcom, nebudete mať úspech.«?“

6 Jeremiáš povedal: „Pán prehovoril ku mne takto:  7 Hľa, príde k tebe Hanameel, syn tvojho strýca Seluma, s návrhom: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote, veď máš na kúpu príbuzenské prednostné právo!« 8 Prišiel teda ku mne Hanameel, syn môjho strýca, ako povedal Pán, do strážneho nádvoria a povedal mi: »Kúp si moje pole, ktoré je v Anatote na území Benjamínovom, veď ty máš prednostné právo nadobudnúť si ho, tebe patrí vymeniť ho, kúp si ho!« Vedel som, že je to Pánovo slovo.  9 Kúpil som teda od Hanameela, syna svojho strýca, pole, ktoré je v Anatote, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra. 10 Napísal som listinu, zapečatil som ju, pribral som svedkov a na vážkach som odvážil striebro.  11 Vzal som zapečatenú kúpnu zmluvu podľa predpisov a nariadení aj otvorenú zmluvu 12 a pred očami svojho bratanca Hanameela, pred očami v kúpnej listine podpísaných svedkov a pred očami všetkých Júdovcov, ktorí sa zdržovali v strážnom nádvorí, som ju odovzdal Baruchovi, synovi Masiášovho syna Nériho. 13 A pred ich očami som dal Baruchovi tento príkaz:  14 Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Vezmi tieto listiny, túto zapečatenú kúpnu zmluvu, aj zmluvu otvorenú a ulož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhý čas.  15 Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Ešte sa budú v tejto krajine kupovať domy, polia a vinohrady.

16 Keď som odovzdal kúpnu listinu Baruchovi, synovi Nériho, takto som sa modlil k Pánovi: 17 Ach, Pane, Jahve, pozri; ty si svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil nebo i zem a tebe nie je nemožná nijaká vec. 18 Tisícom preukazuješ milosrdenstvo, vinu otcov však, keď sa pominú, odplatíš ich synom; Boh veľký a mocný, ktorého meno je Pán zástupov! 19 Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov; 20 ktorý si robil znamenia a divy v egyptskej krajine a podnes (robíš) na Izraeli i na ľuďoch a urobil si si meno, aké máš dnes, 21 a vyviedol si svoj ľud, Izrael, z egyptskej krajiny znameniami a zázrakmi, mocnou rukou a vystretým ramenom i veľkou hrôzou. 22 A dal si im túto krajinu, ktorú si prísahou prisľúbil ich otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. 23 Prišli a zaujali ju, ale nepočúvali tvoj hlas a nekráčali podľa tvojich príkazov, nič, čo si im kázal robiť, nerobili, nuž stíhal si ich všetkým týmto nešťastím. 24 Pozri, násypy postúpili až k mestu, aby ho zaujali, a mesto sa dostáva do ruky Chaldejcov, ktorí naň útočia mečom, hladom a morom. Spĺňa sa, čo si povedal, a ty to vidíš. 25 A ty si mi povedal, Pane, Jahve: »Kúp si to pole!«, no mesto sa jednako dostáva do ruky Chaldejcov.“

26 I prehovoril Pán k Jeremiášovi toto slovo: 27 „Hľa, ja som Pán, Boh každého tvora; či je mne nejaká vec nemožná? 28 Preto takto hovorí Pán: Hľa, ja vydám toto mesto do ruky Chaldejcov a do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora; zmocní sa ho!  29 Chaldejci, ktorí na toto mesto útočia, vniknú a podpália toto mesto a spália ho i domy, na strechách ktorých okiadzali Bála a liali nápojové obety cudzím bohom, aby ma dráždili. 30 Veď synovia Izraela a synovia Júdu robia od mladi iba to, čo je v mojich očiach zlé; synovia Izraela ma dielami svojich rúk iba dráždia – hovorí Pán. 31 Odkedy ho postavili, až po dnešný deň bolo mi toto mesto iba na hnev a na zlosť, že si ho musím odstrániť spred tváre 32 pre všetku zlobu synov Izraela a synov Júdu, ktorú popáchali sami, ich králi, kniežatá, kňazi a proroci, muži Júdu a občania Jeruzalema, aby ma dráždili. 33 Obrátili ku mne šiju, a nie tvár; jednostaj som ich poučoval, ale nepočúvali, výčitku neprijali.  34 Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho zneuctili.  35 A postavili výšiny v údolí Ben Hinnom, aby zasväcovali svojich synov a svoje dcéry Molochovi, hoci som im to nekázal, ani na myseľ mi neprišlo, žeby páchali túto ošklivosť a Júdu priviedli do hriechu.“

36 Teraz teda toto hovorí Pán, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom vy hovoríte, že sa pomocou meča, hladu a moru dostáva do ruky babylonského kráľa: 37 „Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozhádzal vo svojom hneve, vo svojom zápale a veľkej prchkosti; privediem ich späť na toto miesto a usadím ich v bezpečnosti. 38 Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom. 39 A dám im jedno srdce a jednu cestu, aby sa ma po všetky dni báli pre svoje – a potom aj pre svojich detí – blaho. 40 Uzavriem s nimi večnú zmluvu, ktorou im neprestanem robiť dobro; vložím im do srdca svoju bázeň, aby sa odo mňa neodklonili. 41 Radosť z nich budem mať, keď im budem preukazovať dobro; zasadím ich verne v tejto krajine, celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 42 Lebo toto hovorí Pán: Ako som na tento ľud dopustil všetko toto veľké nešťastie, tak im spôsobím všetko blaho, o ktorom im hovorím. 43 Bude sa teda kupovať pole v tejto krajine, o ktorej vy hovoríte: »Spustošená je, bez ľudí a zvierat, dostáva sa do ruky Chaldejcov.« 44 Budú kupovať polia za peniaze, písať listiny, pečatiť a priberať svedkov v krajine Benjamínovej i v okolí Jeruzalema, v mestách Judska, v horských mestách, v mestách na rovine i v mestách na juhu, až obrátim ich osud“ – hovorí Pán.

 
7. U Izraelitov mali nehnuteľnosti ostať podľa možnosti v tej istej rodine alebo aspoň v tom istom rode. Keď niekto z núdze predal pozemok, najbližší príbuzný mal tento majetok kúpiť (Lv 25, 23 n.). Jednoduchšie bolo, keď človek v núdzi predal pozemok hneď svojmu príbuznému. Takýto bol prípad, o ktorom je tu reč.
9. O vážení peňazí pozri pozn. Iz 55, 1.
11. Podľa babylonských, na celom východe rozšírených zvykov písali zmluvy dvojmo. Jednu zapečatili, aby sa zaistila nemeniteľnosť, druhá bola kedykoľvek k nahliadnutiu. O Baruchovi pozri úvod k tomuto prorokovi.
14. Archeologické nálezy dokazujú, že v Egypte i v Babylone uschovávali verejné listiny v hlinených nádobách. Qumránske objavy potvrdzujú, že aj v Palestíne.
15. Bolo zvláštne kupovať pozemok vtedy, keď už sotva bola nádej, že by sa krajina zachránila od nepriateľa. Jeremiáš to z Božieho vnuknutia robí v pevnej nádeji, že raz, pravda, až po zajatí, budú Izraeliti znovu pánmi svojich majetkov. Dôkazom tejto nádeje mali byť uschované kúpnopredajné zmluvy.
29. Porov. 19, 13 i s poznámkou.
34. Pozri pozn. k 7, 30.
35. O ľudských obetách v údolí Ben Hinnom pozri pozn. k Iz 30, 33. – K výrazom pozri Jer 7, 31 a 19, 5.
Kniha proroka Jeremiáša