Kniha proroka Jeremiáša

Vina Júdu

17  ¹ Vina Júdova je napísaná

železným rydlom, diamantovým hrotom,

je vyrytá do tabule ich srdca

a na rohy ich oltárov,

2 takže ich synovia pamätajú na ich oltáre,

na ašery, na zelené stromy,

na vysoké pahorky

 ³ na vrchoch v poli.

„Tvoj majetok, všetky tvoje poklady

vydám na lúpež:

tvoje hriešne výšiny

na celom tvojom území.

 ⁴ Vypustím z ruky svoje dedičstvo,

ktoré som ti dal;

spravím ťa otrokom tvojich nepriateľov

v krajine, ktorú nepoznáš;

veď ste zapálili oheň môjho hnevu,

blčať bude naveky.“

Múdre poučenie

 ⁵ Toto hovorí Pán:

„Zlorečený je muž, ktorý dôveruje v človeka

a telo urobil svojou oporou,

ale od Pána sa mu srdce vzdialilo.

 ⁶ Je ako tamariška na púšti,

neuzrie prichádzať blaho,

býva v púšti na vyhoreniskách,

v zemi soľnatej, neobývanej.

⁷ Požehnaný je muž, ktorý dôveruje v Pána,

Pán bude jeho nádejou.

 ⁸ Je ako strom, zasadený pri vode,

čo si vystiera k potoku korene,

nebojí sa, keď prichádza horúčosť,

lístie mu ostáva zelené.

V suchom roku nemá starosti

a neprestáva rodiť ovocie.

 ⁹ Srdce je klamlivé nado všetko

a rozjatrené,

kto sa v ňom vyzná?

¹⁰ Ja, Pán, skúmam myseľ

a skúšam srdce:

odplatím každému podľa jeho ciest,

podľa ovocia jeho skutkov.“

¹¹ Prepelicou, ktorá vyliahne, čo nezniesla,

je ten, kto nespravodlivo zhŕňa bohatstvo,

v polovici svojich dní ho opustí

a na konci bude ako hlupák.

¹² Vyvýšený trón slávy

je od začiatku miesto našej svätyne.

¹³ Nádej Izraela, Pane,

všetci, čo teba opustia, budú zahanbení,

čo sa vzbúria, budú zapísaní v zemi,

lebo opustili prameň živých vôd, Pána.

Prorok prosil o pomoc

¹⁴ Uzdrav ma, Pane, a budem zdravý,

zachráň ma a budem zachránený,

lebo ty si moja chvála.

¹⁵ Hľa, títo mi vravia:

„Kdeže je Pánovo slovo? Nech príde!“

 ¹⁶ Ja som však nebol zahanbený,

keď som išiel za tebou, pastierom,

a po dni človeka som netúžil.

Ty vieš, čo vychádza z mojich úst,

je správne pred tvojou tvárou.

¹⁷ Nebudeš mojou záhubou,

nádejou si mi v deň nešťastia.

 ¹⁸ Nech sa zahanbia moji prenasledovatelia,

a nech sa nezahanbím ja!

Nech sa trasú oni, a netrasiem sa ja!

Priveď na nich deň nešťastia,

dvojnásobným úderom ich znič!

Zasvätenie soboty. – ¹⁹ Toto mi povedal Pán: „Choď, zastaň si v »Bráne synov ľudu«, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, i vo všetkých bránach Jeruzalema ²⁰ a povieš im: Počujte slovo Pánovo, králi judskí, celé Judsko a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vstupujete touto bránou: ²¹ Toto hovorí Pán: Chráňte si dušu a nenoste v deň sobotný bremená a nevnášajte ich cez brány Jeruzalema. ²² A nevynášajte zo svojich domov bremená v deň sobotný a nerobte nijakú robotu, ale zasväťte sobotný deň, ako som prikázal vašim otcom. ²³ Ale oni neposlúchali, ani si nenachýlili ucho, ba vzopreli si šiju, nepočuli a neprijali výstrahu. ²⁴ Ak ma ozaj budete počúvať – hovorí Pán, a nebudete vnášať bremená cez brány tohto mesta v deň sobotný, ale zasvätíte sobotný deň a nebudete cezeň robiť nijakú robotu:  ²⁵ tak králi (a kniežatá), ktorí sedia na Dávidovom tróne, vojdú cez brány tohto mesta, vezúc sa na vozoch a na koňoch, sami aj ich kniežatá, muži Judska a obyvatelia Jeruzalema, a toto mesto bude večne obývané. ²⁶ I prídu z miest Judska a z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny, z roviny a z pohoria i z juhu; prinesú celopaly, obety, dary a tymian, prinesú tiež chválu do Pánovho domu. ²⁷ Ale ak neposlúchnete môj príkaz zasvätiť sobotný deň a nenosiť v sobotný deň bremená pri vstupe do brán Jeruzalema, zapálim oheň v jeho bránach, ktorý strávi jeruzalemské paláce a nevyhasne.“