Kniha proroka Jeremiáša

22 Výstraha kráľovskému rodu. – ¹ Toto hovorí Pán: „Zostúp do domu judského kráľa a povedz tam toto slovo: ² Povieš teda: Kráľ judský, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, počuj slovo Pánovo ty i tvoji sluhovia i tvoj ľud, ktorí vchádzate cez tieto brány. ³ Toto hovorí Pán: Vysluhujte právo a spravodlivosť, vysloboďte utlačeného z rúk násilníka, cudzinca, sirotu a vdovu neprenasledujte a neutláčajte a nevinnú krv nevylievajte na tomto mieste.  ⁴ Lebo ak budete bedlivo zachovávať tento príkaz, vtedy králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne, budú vchádzať cez brány tohto domu, vezúc sa na vozoch a na koňoch, oni, ich sluhovia aj ich ľud. ⁵ Ale ak neposlúchnete tieto príkazy, prisahám na seba – hovorí Pán, že tento dom bude zboreniskom.  ⁶ Lebo toto hovorí Pán o dome judského kráľa:

 

Galaádom si mi,

temenom Libanonu:

jednako ťa obrátim na púšť,

na mestá neobývané.

 ⁷ A zasvätím proti tebe zhubcov,

mužov s výzbrojou.

Vyrúbu tvoje vyberané cédre

a pohádžu na oheň.

 

⁸ I prejdú mnohé národy popri tomto meste a budú si hovoriť: »Prečo Pán naložil takto s týmto veľkým mestom?« ⁹ A odpovedia: »Preto, že opustili zmluvu Pána, svojho Boha, klaňali sa iným bohom a slúžili im.«“

 

O Joachazovi (Selumovi)

 ¹⁰ Neplačte za zomrelým

a nenariekajte za ním;

plačte radšej za odchádzajúcim,

pretože sa už nevráti

a neuvidí svoj rodný kraj.

 

¹¹ Lebo toto hovorí Pán o Joziášovom synovi Selumovi, judskom kráľovi, ktorý panuje namiesto svojho otca Joziáša: „Kto z tohto miesta odišiel, nevráti sa viac sem, ¹² ale zomrie na mieste, kam ho odviedli, a túto krajinu už viac neuvidí.“

 

Proti Joakimovi

 ¹³ Beda tomu, kto stavia svoj dom nespravodlivo

a svoje izby neprávom,

bezplatne si zotročuje blížneho

a nedá mu jeho mzdu;

¹⁴ Kto hovorí: „Postavím si veľký dom

a priestranné izby;“

vylomí si obloky,

pokryje cédrom, zafarbí na červeno.

¹⁵ Či si kráľom, aby si sa chvastal cédrami?

Či tvoj otec nejedol a nepil?

Ale vykonával právo a spravodlivosť,

a preto mu bolo dobre.

 ¹⁶ Rozsúdil spor nízkeho a biedneho:

(vtedy bolo dobre).

„Či to neznamená: poznať mňa?“ –

hovorí Pán.

¹⁷ No ty nemáš oči ani srdce,

iba pre svoj vlastný zisk,

pre vylievanie nevinnej krvi

a pre páchanie násilia a útlaku.

 

                ¹⁸ Preto takto hovorí Pán o Joakimovi, Joziášovom synovi, judskom kráľovi:

 

„Nebudú za ním nariekať:

»Ach brat! Ach sestra!«

Nebudú za ním nariekať:

»Ach pane, ach veličenstvo!«

 ¹⁹ Pochovajú ho ako osla,

vyvlečú ho a vyhodia

von za brány Jeruzalema.“

 

Proti Jeruzalemu

 ²⁰ Vystúp na Libanon a krič,

i na Bášane vydaj svoj hlas

a volaj z Abarimu,

veď sú zlomení všetci tvoji priatelia!

²¹ Hovoril som ti, keď si bol v bezpečí,

povedal si: „Nechcem počuť!“

To je tvoj spôsob od mladosti,

nepočúval si môj hlas.

²² Všetkých tvojich pastierov bude pásť vietor,

tvoji milovníci pôjdu do zajatia;

vtedy sa zahanbíš a zmätieš

pre všetku svoju zlobu.

 ²³ Ty, ktorý bývaš na Libanone,

ktorý máš hniezdo na cédroch,

budeš stenať, až prídu na teba bôle

ako bolesti na rodičku.

 

Proti Jechoniášovi. –  ²⁴ „Ako žijem – hovorí Pán, aj keby judský kráľ Choniáš, syn Joakimov, bol pečatným prsteňom na mojej pravici, strhol by som ťa odtiaľ. ²⁵ A vydám ťa do ruky tých, čo ti striehnu na život, do ruky tých, ktorých sa bojíš, do ruky babylonského kráľa Nabuchodonozora a do ruky Chaldejcov.  ²⁶ A zahodím teba i matku, ktorá ťa porodila, do cudzej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete. ²⁷ Do krajiny však, do ktorej sa im duša túži vrátiť, sa nevrátia.“

 

²⁸ Či je nádobou bezcennou, odhodenou

tento muž, Choniáš?

Či je nádobou, ktorú nik nechce?

Prečo sú odvrhnutí, on a jeho semä,

a zahodení do krajiny, ktorú nepoznajú?

 

²⁹ Zem, zem, zem, počuj slovo Pánovo:

 ³⁰ Toto hovorí Pán:

„Zapíšte tohto muža: Bezdetný,

človek, ktorý nemal zdaru vo svojich dňoch,

lebo z jeho potomstva sa nepodarí nikomu

sedieť na Dávidovom tróne

a znovu panovať v Judsku.“