Kniha proroka Jeremiáša

13 Podobenstvo o opasku. –  ¹ Pán prehovoril ku mne takto: „Choď a kúp si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedaj!“ ² Kúpil som si teda podľa Pánovho slova opasok a opásal som si ním bedrá. ³ I prehovoril Pán ku mne po druhý raz takto: ⁴ „Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý máš na bedrách, a zober sa, choď k Eufratu a schovaj ho tam do skalnej pukliny!“ ⁵ Išiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Pán.  ⁶ Po uplynutí mnohých dní mi Pán povedal: „Zober sa, choď k Eufratu a zober odtiaľ opasok, ktorý som ti rozkázal schovať tam.“ ⁷ Išiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hľa, opasok bol skazený, nebol súci na nič!

⁸ Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: ⁹ „Toto hovorí Pán: Podobne pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. ¹⁰ Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič.  ¹¹ Veď ako sa vinie opasok k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, hovorí Pán, aby boli mojím ľudom, mojou chýrečnosťou, mojou chválou a mojou ozdobou, ale nepočúvali.

Podobenstvo o krčahoch. –  ¹² Prehovor k nim teda tieto slová: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Každý krčah naplní sa vínom. Nato ti povedia: »Či nevieme dobre, že sa každý krčah vínom naplní?« ¹³ I povieš im: Toto hovorí Pán: Hľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, i kňazov a prorokov, i všetkých obyvateľov Jeruzalema. ¹⁴ A porozbíjam ich druha o druha, otcov i synov spolu – hovorí Pán. Bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti ich zničím.“

Nebyť pyšným!

¹⁵ Počúvajte, nachýľte si ucho, nevypínajte sa,

pretože Pán hovorí:

¹⁶ Vzdajte chválu Pánovi, svojmu Bohu,

kým sa nezotmie

a kým vám nohy nenarazia

na mračné vrchy;

potom budete čakať na svetlo,

obráti ho však na noc,

urobí z neho tmu.

¹⁷ Ak toto neuposlúchnete,

v skrytosti mi bude plakať duša,

pre pýchu usedavo nariekať,

oči mi budú roniť slzy,

lebo je Pánovo stádo zajaté.

Zajatie Júdu

 ¹⁸ „Povedz kráľovi a kráľovnej:

Posaďte sa nižšie,

pretože vám spadne z hlavy

vaša skvostná koruna.

 ¹⁹ Mestá juhu sú uzavreté,

nik ich neotvorí.

Odvedú celé Judsko,

dôkladne odvedú.

Zajatie je trest za hriech

²⁰ Zdvihnite svoje oči a viďte

tých, čo idú od severu!

Kdeže je stádo, ktoré si dostal,

tvoje prekrásne ovečky?

²¹ Čo povieš, keď ťa navštívia?

Veď sám si ich učil proti sebe

ako priateľov – nad hlavu! (?)

Či ťa nezachvátia bolesti ako rodiacu ženu?

 ²² A ak si v srdci pomyslíš:

»Prečo ma toto postihlo?«

Pre tvoj veľký hriech ti odhalili vlečku,

zmocnili sa tvojej päty.

 ²³ Či aj Etióp zamení kožu

a leopard svoje pásy?

Ako budete môcť konať dobro vy,

privyknutí na podlosť?

²⁴ Rozprášim ich ako plevu

do vetra na pustatinu.

²⁵ Toto je tvoj údel,

časť, čo som ti nameral,

hovorí Pán,

lebo si na mňa zabudol

a na klam si sa spoliehal.

 ²⁶ Nuž aj ja ti prehodím cez tvár vlečky,

nech sa zjaví tvoja hanba.

 ²⁷ Tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžanie,

tvoje smilstvá hanebné.

Na kopcoch, na poli

som videl tvoje ohavnosti.

Beda, Jeruzalem, neočistíš sa;

ako dlho ešte?“