Kniha proroka Jeremiáša

16 Jeremiáš, obraz nešťastného národa. – ¹ Pán prehovoril ku mne takto:  ² „Nevezmi si manželku a nemaj synov ani dcéry na tomto mieste! ³ Lebo toto hovorí Pán o synoch a dcérach, narodených na tomto mieste, a o ich matkách, ktoré ich zrodia, a o ich otcoch, ktorí ich splodia v tejto krajine: ⁴ Zomrú smrťou plnou múk, neoplačú ich, ani nepochovajú, budú na zemi ako hnoj; zahynú mečom a hladom, ich mŕtvoly budú pokrmom vtákov nebies a zvierat zeme.“

 ⁵ Áno, toto hovorí Pán: „Nevkroč do domu hluku a nechoď nariekať, ani im nevyslov sústrasť, pretože som odňal od toho ľudu svoj pokoj, milosť a zľutovanie – hovorí Pán. ⁶ Veľkí i malí pomrú v tejto krajine, nepochovajú ich, ani ich neoplačú a nik sa neporaní, ani neostrihá pre nich. ⁷ A nebudú lámať smútočný chlieb, aby ich potešili pre mŕtvych, ani im nedajú piť kalich útechy za otcom a za matkou.

⁸ Ani do domu hostiny nevkroč, aby si si posedel s nimi a jedol a pil. ⁹ Lebo toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Hľa, ja odstránim vo vašich dňoch z tohto miesta viditeľne spred vašich očí hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas mladuchy.

¹⁰ A keď zvestuješ tomuto ľudu všetky tieto reči a oni sa ťa opýtajú: »Prečo Pán oznamuje proti nám všetko toto nešťastie? Čo je naša vina a čo je náš hriech, ktorým sme sa previnili proti Pánovi, nášmu Bohu?«,¹¹ ty im odpovieš: Pretože vaši otcovia opustili mňa – hovorí Pán, išli za cudzími bohmi, slúžili im a klaňali sa im, mňa však opustili a môj zákon nezachovávali. ¹² Nuž a vy ste robili horšie ako vaši otcovia; hľa, chodíte každý za svojím zatvrdnutým srdcom a nepočúvate mňa.  ¹³ Vysotím vás teda z tejto krajiny do krajiny, ktorú nepoznáte ani vy, ani vaši otcovia, a budete tam deň a noc slúžiť cudzím bohom, keďže vám neudelím milosť.  ¹⁴ Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že už nebudú viac hovoriť: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela z egyptskej krajiny,« ¹⁵ ale len: »Ako žije Pán, ktorý vyviedol synov Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich porozhadzoval.« A ja ich privediem späť do krajiny, ktorú som dal ich otcom.

 ¹⁶ Hľa, ja pošlem mnohých rybárov – hovorí Pán, a vychytajú ich, potom však pošlem veľa poľovníkov a vylovia ich zo všetkých vrchov a zo všetkých kopcov i zo skalných puklín. ¹⁷ Lebo mám oči na všetkých ich cestách, predo mnou sa neschovajú a ich hriech nie je skrytý pred mojím zrakom. ¹⁸ A odplatím (najprv) dvojnásobne ich hriech a ich vinu, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ošklivosťami preplnili moje dedičstvo.“

¹⁹ Pane, sila moja a pevnosť moja,

útočište moje v čase úzkosti!

K tebe pristúpia národy

od končín sveta a povedia:

„Len klam dedili naši otcovia,

ničomnosť a veci neužitočné.“

²⁰ Nuž či si človek urobí bohov?

Veď sú to nie bohovia!

²¹ „Preto, hľa, ja ich naučím,

tentoraz im dám poznať

svoju ruku a silu

a poznajú, že mám meno Jahve.“