Kniha proroka Jeremiáša

15 Neúprosný Boh. –  ¹ Pán mi povedal: „Keby Mojžiš a Samuel stáli predo mnou, moja duša nie je pre tento ľud. Pošli ich preč odo mňa, nech odídu! ² A ak sa ťa opýtajú: »Kdeže pôjdeme?« odpovieš im: Toto hovorí Pán:

Kto je pre smrť, na smrť,

kto je pre meč, pod meč,

kto je pre hlad, na hlad,

kto je pre zajatie, do zajatia.

³ Štyri pokolenia vzbudím proti nim – hovorí Pán: meč, aby zabíjal, psy, aby vláčili, vtáky nebies a zverinu zeme, aby žrali a ničili.  ⁴ A urobím ich postrachom všetkých kráľovstiev zeme pre Manassesa, syna Ezechiášovho, kráľa judského, pre to, čo robil v Jeruzaleme.

Boh bude trestať

⁵ Nuž, ktože sa zmiluje nad tebou, Jeruzalem?

A ktože ťa bude ľutovať?

Kto sa u teba ohlási

spýtať sa: »Ako sa máš?«

⁶ Ty si ma odvrhol, hovorí Pán,

chrbát si mi ukázal,

nuž vystrel som proti tebe ruku a zničím ťa,

zunoval som zľutúvať sa.

⁷ Budem ich viať vejačkou

v bránach krajiny,

zbavím detí, znivočím svoj ľud:

nevrátili sa zo svojich ciest.

 ⁸ Mám u nich viac vdov,

ako je piesku v mori,

proti matkám mladíkov

privediem ničiteľa na pravé poludnie,

znenazdajky na nich uvalím

hrôzu a zdesenie.

⁹ Sedemnásobná rodička uvädla,

vydýchla dušu,

ešte za dňa jej zašlo slnko,

zahanbená je a potupená.

Čo zvýši z nich, to vydám meču

pred ich nepriateľmi,“ hovorí Pán.

Žaloby proroka

 ¹⁰ Beda mi, mať moja, že si ma zrodila,

muža škriepok a muža hádok pre celú krajinu.

Nepožičiaval som, ani neprijal pôžičku,

jednako ma preklínajú všetci.

 ¹¹ Nech je tak, Pane, slúžil som ti dobre

a naliehal som na teba

v čase nešťastia a v čase úzkosti

aj za nepriateľa.

 ¹² Či sa zlomí železo, železo zo severu a kov?

 ¹³ („Tvoj majetok a tvoje poklady dám na lúpež bez náhrady za všetky tvoje hriechy a na celom tvojom území. ¹⁴ A urobím ťa otrokom tvojich nepriateľov v krajine, ktorú nepoznáš, lebo sa rozpálil môj hnev a blčí proti vám.“)

¹⁵ Ty to vieš, Pane, pamätaj na mňa, navštív ma,

pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch,

pre svoju zhovievavosť nedaj ma uchvátiť,

vedz, že pre teba znášam potupu.

 ¹⁶ Našli sa tvoje slová a zjedol som ich,

tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca,

veď sa nazývam tvojím menom,

Pane, Bože zástupov.

¹⁷ Nevysedávam v krúžku rozosmiatych,

aby som plesal...

Po tvojej ruke sedím osamelý,

lebo si ma naplnil nevôľou.

 ¹⁸ Prečo je moja bolesť bez konca

a moja rana nevyliečiteľná,

nechce sa zahojiť?

Azda si mi klamným potokom,

na vodu ktorého sa nemožno spoľahnúť?

 ¹⁹ Preto takto hovorí Pán:

„Ak sa obrátiš, obrátim ťa,

budeš stáť predo mnou;

ale oddelíš vzácne od bezcenného,

budeš akoby mojimi ústami.

Nech sa títo obrátia k tebe,

ale ty sa neobracaj k nim!

 ²⁰ Urobím ťa pre tento ľud

pevným múrom kovovým;

budú proti tebe bojovať, no nepremôžu ťa,

lebo s tebou som ja, aby som ťa spasil

a oslobodil, hovorí Pán.

²¹ Vyslobodím ťa z rúk zločincov

a vykúpim z moci násilníkov.“