Proroctvá z čias kráľa Joziáša, kap. 2 – 6

Nevernosť Izraela

 

Sľubný začiatok

 2 ¹ Pán prehovoril ku mne takto:

 ² „Choď a volaj do uší Jeruzalema:

Toto hovorí Pán:

Spomínam na milotu tvojej mladosti,

na lásku tvojich zásnub,

keď si ma nasledoval na pustatine,

v nezasiatej krajine.

 ³ Izrael bol svätým Pánovým,

prvotinami jeho úrody,

tí, čo z neho jedli, odtrpeli si to všetci,

dopadlo na nich nešťastie“ –

hovorí Pán.

 

Vierolomnosť

⁴ Čujte slovo Pánovo, dom Jakubov

a všetky rodiny Izraelovho domu!

 ⁵ Toto hovorí Pán:

„Akú neprávosť našli na mne vaši otcovia,

že sa vzdialili odo mňa,

išli za márnosťou a márnymi sa stali?

⁶ A nehovorili: »Kdeže je Pán,

ktorý nás vyviedol z egyptskej krajiny,

ktorý nás vodil pustatinou,

krajinou pustou a hrboľatou,

krajinou suchou a temnou,

krajinou, ktorou neprejde nikto

a ani človiečik v nej nebýva?«

 ⁷ A voviedol som vás do krajiny sadov,

aby ste požívali jej plod a jej dobro.

Vy ste však prišli a sprznili moju zem

a moje dedičstvo ste spravili odporným.

 ⁸ Kňazi nevraveli: »Kdeže je Pán?«

Tí, čo chápu Zákon, ma nepoznali

a pastieri sa mi spreneverili,

proroci veštili menom Bála

a za bezmocnými bôžikmi chodili.

⁹ Preto sa ešte budem pravotiť s vami

– hovorí Pán –

i s vašimi detnými deťmi sa budem pravotiť.

 

Veľkosť viny

 ¹⁰ Len choďte na ostrovy Kitejcov a pozrite,

pošlite do Kedaru a uvážte dôkladne,

pozrite, či sa stalo čosi také!

¹¹ Ak si národ zmenil bohov

– nuž to ani nie sú bohovia!

Môj národ však zamenil svoju slávu

za čosi bezvládne.

¹² Zdeste sa nad tým, nebesá,

zhrozte sa veľmi, preveľmi,

hovorí Pán.

 ¹³ Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud:

mňa opustili, prameň živých vôd,

aby si vykopali popraskané cisterny,

ktoré vodu udržať nemôžu.

 

Národ škodil len sebe

¹⁴ Či je Izrael otrokom?

Či je sluhom, narodeným v dome?

Prečože sa stal korisťou?

¹⁵ Levy nad ním revali,

pozdvihovali svoj hlas,

jeho pôdu obrátili na púšť;

mestá mu vyhoreli, nik nebýva v nich.

 ¹⁶ I synovia Nofu a Tafnesu

ťa vypásli až po temä.

¹⁷ Či ti to nezapríčinil

odpad od Pána, tvojho Boha,

keď ťa viedol po ceste?

 ¹⁸ Teraz však, čo chceš na ceste do Egypta,

aby si pil vody Nílu?

A čo chceš na ceste do Asýrska,

aby si pil vody Eufratu?

 ¹⁹ Tvoj zločin ťa stresce,

skárajú ťa tvoje nevernosti.

Nuž vedz a viď, aké je zlé a trpké,

že si opustil Pána, svojho Boha,

že si nemal bázeň predo mnou,

hovorí Pán, Jahve zástupov.

 

Modloslužba

²⁰ Veď od pradávna si zlámal svoje jarmo,

roztrhal si svoje putá

a povedal si: »Nebudem otročiť!«

A na každom vyvýšenom kopci

a pod každým zeleným stromom

si sa rozvaľoval v smilstve.

 ²¹ Ja som ťa však zasadil sťa vinič šľachtený,

ako samé pravé semä.

Ako si sa mi zmenil!

Vinič spotvorený, cudzí!

²² I keby si sa obmyl sodíkom

a lúhom by si plytval,

škvrnou bude tvoj zločin predo mnou,

hovorí Pán, Jahve.

 ²³ Ako len vravíš: »Nepošpinil som sa,

za Bálom som sa nevláčil.«

Hľaď na svoju púť v údolí,

poznaj, čo si urobil,

ty, ľahká ťava, čo strečkuje po ceste,

 ²⁴ oslica divá, naučená na púšť,

čo v roztúženosti chmáta vzduch;

ktože jej chlipnosť ukojí?

Kto ju hľadá, neunaví sa,

nájde ju v jej mesiaci.

²⁵ Chráň si nohy pred nahotou

a svoj gágor pred smädom!

Lež povedala si: »Darmo je! Nie!

Veď milujem cudzincov

a budem chodiť za nimi!«

 

Následky modlárstva

²⁶ Ako sa hanbí prichytený zlodej,

tak sa hanbí dom Izraelov,

oni, ich králi a kniežatá,

aj ich kňazi a proroci.

²⁷ Drevu hovoria: »Ty si môj otec«

a kameňu: »Ty si ma zrodil.«

Ku mne si obrátili šiju, nie tvár,

ak ich však stihne bieda, volajú:

»Povstaň a zachráň nás!«

²⁸ Nuž kde máš bohov, čo si si narobil?

Nech vstanú, či ťa v biede zachránia?

Veď koľko máš miest,

toľko máš aj bohov, Júda!

²⁹ Prečo sa pravotíte so mnou?

Spreneverili ste sa mi všetci,

hovorí Pán.

³⁰ Nadarmo som bil vašich synov,

neprijali výstrahu,

váš meč hltal vašich prorokov

ako pustošiaci lev.“

³¹ Ste vy pokolenie! Pozorujte slovo Pánovo:

„Či som púšťou Izraelovi?

Či krajinou temnôt?

Prečo vravíš, ľud môj: »Vzbúrili sme sa,

viac nepôjdeme k tebe!«?

³² Či panna zabudne na svoj skvost,

nevesta na svoj opasok?

Môj ľud však na mňa zabudol

od nespočetných dní.

³³ Ale si len upravuješ cestičky

na vysliedenie lásky!

Preto si aj na zločiny

privykol svoje cesty.

 ³⁴ Ešte i na lemoch ti objavili

krv našich biednych, nevinných:

nepristihol si ich pri vlámaní,

ale pri terebintách.

³⁵ A hovoríš: »Veď som nevinný,

hej, jeho hnev sa odo mňa odvrátil.«

Hľa, tu som, posúdim ťa,

pretože vravíš: »Nezhrešil som.«

³⁶ Čože sa tak veľmi ponáhľaš

zmeniť si cestu?

Aj s Egyptom pohoríš,

ako si pohorel s Asýrskom.

 ³⁷ Aj odtiaľ budeš vychádzať,

že budeš ruky držať nad hlavou,

lebo Pán odvrhol tvoje opory,

úspech s nimi mať nebudeš.