Prvá kniha Samuelova

 

Prvá kniha Samuelova

Poslední sudcovia Héli a Samuel, 1 – 7

 

1 Elkána a jeho rodina. –  1 Bol istý muž z Ramataim Sofimu, z Efraimského pohoria, menom Elkána, syn Jerohama, syna Eliuho, syna Tóhuho, syna Súfa, Efratejec.  2 Mal dve manželky. Jedna sa volala Anna, druhá Fenena. Fenena mala deti, Anna však nie.

 3 Tento muž chodil každý rok zo svojho mesta klaňať sa a obetovať Pánovi zástupov do Šíla, kde boli Pánovými kňazmi Héliho synovia Ofni a Finés. 4 V deň, keď Elkána priniesol obetu, dával svojej manželke Fenene a všetkým jej synom a dcéram čiastky. 5 Anne však dal iba jednu čiastku, zarmútený, lebo Annu miloval, hoci jej Pán uzavrel lono. 6 Jej sokyňa ju neprestajne urážala a roztrpčovala, pretože jej Pán uzavrel lono. 7 Tak to robievala rok po rok; len čo vystúpila do Pánovho domu, urážala ju tak, že ona plakala a nejedla. 8 Ale jej muž Elkána sa jej prihováral: „Anna, prečo plačeš? Čo neješ? A prečo máš zronené srdce? Či som ti ja nie lepší než desať synov?“

Modlitba Anny. –  9 Po jedle a nápoji v Šíle vstala (a išla pred Pána). Veľkňaz Héli sedel v kresle pri verajach Pánovho chrámu. 10 Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala.  11 A urobila takýto sľub: „Pane zástupov, ak láskavo zhliadneš na biedu svojej služobnice a spomenieš si na mňa, ak na svoju služobnicu nezabudneš a dáš svojej služobnici mužského potomka, darujem ho po všetky dni jeho života Pánovi a britva sa jeho hlavy nedotkne.“

 12 Keďže jej modlitba trvala dlho, Héli jej pozoroval ústa. 13 Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú. 14 Preto ju Héli oslovil: „Dokedy budeš opitá? Vytriezvejže už!“ 15 Anna mu odvetila: „Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši. Víno a opojný nápoj som nepila, len dušu som si vyliala pred Pánom.  16 Nepokladaj svoju služobnicu za Beliálovu dcéru, lebo som od prekypujúcej bolesti a trpkosti hovorila tak dlho!“ 17 Nato jej Héli povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš!“ 18 Povedala mu: „Kiežby tvoja služobnica našla milosť v tvojich očiach!“ Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.

Narodenie Samuela. –  19 Ráno potom vstali, poklonili sa pred Pánom, vrátili sa a prišli domov do Rámy. Tu Elkána poznal svoju manželku Annu, Pán si na ňu spomenul,  20 a kým uplynul rok, Anna počala a porodila syna a dala mu meno Samuel, lebo: „Od Pána som ho vyprosila.“ 21 A keď muž Elkána a celý jeho dom išiel obetovať Pánovi výročnú a sľubovú obetu, 22 Anna nešla. Hovorila totiž svojmu mužovi: „Kým chlapček nie je oddojčený. Potom ho zavediem, nech sa zjaví pred Pánom a nech tam ostane navždy.“  23 Jej manžel Elkána jej povedal: „Urob, ako uznáš za dobré! Zostaň, kým ho neoddojčíš! Kiežby Pán splnil svoje slovo!“ Žena teda ostala a chovala svojho syna, kým ho neoddojčila.

 24 Keď ho oddojčila, jeho matka ho vzala s troma býčkami, jednou efou múky a mechom vína a zaviedla ho do Pánovho domu do Šíla. Chlapček bol útly. 25 Býčka zabili a chlapčeka zaviedli k Hélimu. 26 I povedala: „Prosím, môj pane! Ako žiješ, môj pane, ja som tá žena, čo tu stála pri tebe a modlila sa k Pánovi. 27 O tohto chlapčeka som prosila a Pán splnil moju prosbu, ktorú som mu predkladala. 28 Nuž aj ja som ho venovala Pánovi. Po všetky dni, kým len bude, nech je zasvätený Pánovi!“ I klaňali sa tam Pánovi.

1. Je viac miest, s ktorými stotožňujú Elkánovo bydlisko, Ramataim Sofim. Najpravdepodobnejšie je to dnešné Bet-Rimá, vzdialené na 5 hodín od Lyddy (Diospolis, dnešný Lud). Toto mestečko leží na dvoch kopcoch a meno Ramataim skutočne znamená: Dva kopce. – Elkána nebol Efraimec (Efratejec) rodom, nepochádzal z kmeňa Efraim, ale z kmeňa Lévi (porov. 1 Krn 6, 12 n. a 6, 18 n.). Volal sa Efratejec, lebo býval na území kmeňa Efraim, kde Jozue pridelil jeho rodu mestá (Joz 21, 5. 20). O Efraimskom pohorí pozri nižšie poznámku k 9, 4.
2. Ako niektorí patriarchovia (Abrahám, Jakub), aj Elkána žil celkom dobromyseľne v mnohoženstve. Boh to ani v Starom zákone nikdy nepovolil, ani neschvaľoval, len trpel, hoci sa to priečilo jeho pôvodnému ustanoveniu (Gn 1, 27 n. a 2, 20 n.).
3. Vo Svätom písme sa tu Boh prvý raz nazýva Pánom zástupov, vojsk (sabaot). Jeho vojská sú anjeli, nebeské telesá (hviezdy) a tiež vojská Izraelitov, ktoré chodili do boja pod jeho vedením. Šílo, dnešné Selún, je asi 5 hodín od Jeruzalema smerom k Sichemu, dnešnému Nablusu.
9. Čo je v zátvorkách, sme doplnili podľa LXX. – Anna išla do chrámu, kde býval Pán.
11. Samuel ako levita mal byť i tak v Pánovej službe, ale len od 25. alebo 30. roku do 50. roku. Anna ho zasväcuje od útlej mladosti do smrti. Okrem toho sa zaväzuje, že jej syn bude nazirejcom (pozri Nm 6, 2 n.).
12 – 14. Pri nedbalých kňazoch, ako boli synovia Héliho, sa mohlo častejšie prihodiť, že sa Izraeliti pri obetných hostinách podnapili.
16. Beliál (naničhodný) je diabol. Beliálova dcéra je naničhodnica, hriešnica.
19. Ráma je to isté mesto, ktoré sa v 1. verši volá Ramataim Sofim.
20. Začiatok verša v pôvodine znie doslova: „A keď zbehli dni“, t. j. „keď sa vrátili tie isté dni roka“. – Meno Samuel znamená: Vyslyšal Boh.
23. U Izraelitov dojčili matky oveľa dlhšie než u nás (porov. napr. 2 Mach 7, 27).
24. Podľa LXX vzali len jedného trojročného býčka (porov. v. 25), čo je pravdepodobnejšie. – Efa je asi 36 litrov. – Víno uchovávali v kožených mechoch. Všetky tieto veci potrebovali na obetu.
  Prvá kniha Samuelova