Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

14 Vzbura ľudu. – ¹ Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc, ² všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: „Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi! ³ Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?“ ⁴ A hovorili si: „Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“

⁵ Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem.  ⁶ Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedoch v krajine, si roztrhli odev ⁷ a povedali celej izraelskej pospolitosti: „Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina. ⁸ Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom.  ⁹ Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!“

Mojžišovo orodovanie za ľud. – ¹⁰ Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva.  ¹¹ A Pán hovoril Mojžišovi: „Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil? ¹² Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a počestnejším, ako je tento!“ ¹³ Ale Mojžiš vravel Pánovi: „Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou; ¹⁴ a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom. ¹⁵ Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia: ¹⁶ »Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!« ¹⁷ Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril: ¹⁸ Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia. ¹⁹ Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!“

Boží trest. – ²⁰ Pán odpovedal: „Odpustím, ako si prosil. ²¹ Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem, ²² tak všetci muži, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas, ²³ neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom. ²⁴ Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny – do ktorej už vkročil – za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva. ²⁵ Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!“

²⁶ Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: ²⁷ „Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne. ²⁸ Povedz im teda: Tak ako žijem – to je Pánov výrok –, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali. ²⁹ Tu na púšti popadajú vaše telá. Vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne. ³⁰ Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám ju dám, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho. ³¹ Vaše malé deti však, o ktorých ste vraveli, že budú korisťou, tie tam vovediem a ony spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. ³² Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti ³³ a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti. ³⁴ Bude to podľa počtu dní, v ktorých ste sa vyzvedali o krajine, štyridsať dní, rátajúc deň za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Teda štyridsať rokov, aby ste poznali, čo znamená, keď sa ja vzdialim. ³⁵ To som povedal ja, Pán! Naozaj toto urobím celému tomuto naničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil. Tu na púšti pohynú, tu oni pohynú!“

Smrť vyzvedačov. – ³⁶ Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy, ³⁷ tí muži, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom. ³⁸ Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nažive z tých, čo boli preskúmať krajinu.

Nešťastný pokus vniknúť do Kanaánu. – ³⁹ Keď Mojžiš oznámil celému ľudu tieto slová, ľud veľmi zosmutnel.  ⁴⁰ Na druhý deň zavčas rána vstali, išli na temeno vrchu a vraveli: „Sme ochotní tiahnuť na miesto, o ktorom hovoril Pán, lebo sme zhrešili.“ ⁴¹ Mojžiš im však odvrával: „Prečo chcete prestúpiť Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí! ⁴² Nevystupujte, lebo Pán nie je uprostred vás a vaši nepriatelia vás porazia. ⁴³ Veď tam budú proti vám Amalekiti a Kanaánčania a vy padnete mečom. Odvrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude s vami!“ ⁴⁴ Oni však boli zaslepení a tiahli na temeno vrchu. Ale Pánova archa zmluvy a Mojžiš neopustili táborisko.  ⁴⁵ Tu zostúpili Amalekiti a Kanaánčania a bili ich, a prenasledovali ich až po Hormu.