Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

15 Dodatky k zákonom: O pridávaní potravinových a nápojových obiet k celostným a pokojným žertvám. –  1 Pán hovoril Mojžišovi: 2 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám na bývanie, 3 a keď budete chcieť Pánovi obetovať zápalnú obetu, celostnú žertvu alebo pokojnú žertvu, či už zo sľubu, alebo pri príležitosti svojich sviatkov, aby ste pripravili Pánovi príjemnú vôňu z hovädzieho dobytka alebo zo stáda, 4 tak ten, kto donesie obetný dar, nech prinesie ako potravinovú obetu desatinu efy jemnej múky, poliatej štvrtinou hinu oleja. 5 Aj z vína sa k celostnej žertve alebo pokojnej žertve prinesie na nápojovú obetu na každého baránka jedna štvrtina hinu. 6 K baranovi sa však pridajú na potravinovú obetu dve desatiny efy jemnej múky, poliatej tretinou hinu oleja, 7 a tretina hinu vína na nápojovú obetu; takto prinesieš Pánovi príjemnú vôňu. 8 Ak však podáš na celostnú žertvu alebo na pokojnú žertvu býčka, aby si splnil sľub, 9 tak k býčkovi prinesieš na potravinovú obetu tri desatiny efy jemnej múky, poliatej pol hinom oleja, 10 a z vína prinesieš pol hina ako nápojovú obetu na zápalnú obetu príjemnej vône Pánovi. 11 Takto sa to urobí pri každom býkovi, baranovi, baránkovi a kozľati. 12 Podľa toho, aký bude počet obiet, pri každom kuse sa takto zachováte. 13 Podľa tohto sa zachová každý domorodec, keď prinesie Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône. 14 Ak sa bude u vás zdržiavať cudzinec alebo ak u vás niekto dlhšie býva a bude chcieť priniesť Pánovi zápalnú obetu príjemnej vône, urobí to takisto, ako to robievate vy. 15 Tie isté predpisy platia pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava. To bude večne platný predpis z pokolenia na pokolenie. Pred Pánom platí to isté pre vás ako pre cudzinca. 16 Ten istý zákon a to isté právo je platné pre vás aj pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava.“

Chleby z prvotín. –  17 Pán hovoril Mojžišovi: 18 „Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vojdete do krajiny, do ktorej vás vovediem, 19 a budete jesť z obilia tej krajiny, oddeľte podávaciu obetu pre Pána! 20 Venujte peceň zo svojej prvej múky na podávaciu obetu. Oddeľte ju ako podávanie z vášho humna! 21 Teda svoju prvú múku budete dávať Pánovi na podávaciu obetu vo všetkých vašich pokoleniach.

Obeta zmierenia za previnenie z neopatrnosti. –  22 Ak sa z nedopatrenia previníte a prestúpite niektorý zo zákonov, ktoré dal Pán Mojžišovi 23 a ktoré vám Pán natrvalo prikázal odo dňa, keď to Pán nariadil, a ďalej všetkým vašim pokoleniam, 24 teda ak sa to prihodí bez toho, že by si toho bol ľud vedomý, nech sa za nedopatrenie – podľa predpisu – prinesie dobytča, býček na celostnú žertvu príjemnej vône pre Pána. Pridá sa k tomu aj potravinová a nápojová obeta, a cap na obetu za hriech. 25 Kňaz sprostredkuje celej izraelskej pospolitosti zmierenie a odpustí sa im. Veď to bolo len nedopatrenie a oni priniesli ako obetný dar celostnú žertvu Pánovi a k tomu aj obetu za hriech pre Pána za svoju neopatrnosť. 26 Odpustí sa teda celej izraelskej pospolitosti i cudzincom, ktorí sa u nich zdržujú. Nedopatrenie bude na ťarchu celej pospolitosti.

27 Ak z nedopatrenia zhreší jednotlivec, prinesie jednu ročnú kozu na obetu za hriech 28 a kňaz človekovi, čo sa prehrešil z neopatrnosti, sprostredkuje zmierenie. Ak zhrešil neúmyselne pred Pánom, vykoná sa nad ním zmierenie a odpustí sa mu. 29 Ten istý zákon platí pre vás, čo ste sa narodili v krajine medzi Izraelitmi, ako i pre cudzinca, ktorý sa u vás zdržiava, ak pôjde o toho, čo sa previnil z neopatrnosti.

30 No ak niekto zhreší úmyselne, či domorodec, alebo cudzinec, ten sa rúha Pánovi, taký človek musí byť vyhubený spomedzi svojho ľudu. 31 Opovrhol Pánovým slovom a porušil jeho príkaz. Takého človeka nech bez milosti zahubia a jeho vina ostane na ňom!“

Trest narušiteľov soboty. –  32 Keď boli Izraeliti na púšti, prichytili istého muža, ktorý v sobotňajší deň zbieral drevo. 33 A tí, čo ho prichytili pri zbieraní, priviedli ho k Mojžišovi a Áronovi a k celej izraelskej pospolitosti. 34 Oni ho uväznili, lebo sa ešte nevedelo, čo s ním treba urobiť. 35 Tu povedal Pán Mojžišovi: „Ten muž musí zomrieť. Celá izraelská pospolitosť ho ukameňuje mimo tábora.“ 36 Celá izraelská pospolitosť ho teda vyviedla pred tábor a tam ho na smrť ukameňovali, ako prikázal Pán Mojžišovi.

Kystky na obrube plášťa. –  37 Pán hovoril Mojžišovi: 38 „Hovor Izraelitom a povedz im, aby si urobili na okrajoch plášťa kystky – oni aj ich potomkovia – a na každú kystku nech pripevnia šnúru z belasého purpuru. 39 Kystky vám budú slúžiť na to, že keď na ne pozriete, spomeniete si na Pánove príkazy, že ich máte plniť, aby ste nenasledovali žiadosti svojho srdca a svojich očí, ktoré by vás viedli, 40 ale aby ste pamätali na všetky moje príkazy a nasledovali ich a aby ste takto boli svätí pre svojho Boha. 41 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som bol vaším Bohom, ja, Pán, váš Boh.“

 
1 n. Od 15. po 29. kapitolu sú zachytené udalosti z doby trvajúcej skoro tridsaťsedem rokov. Z celého tohto času Mojžiš podáva len niekoľko zákonov rázu náboženského. Generácia, ktorú Pán odsúdil na zánik, vymiera a o novej generácii, ktorá nastupuje, sa hovorí iba bezprostredne pred vstupom do zasľúbenej zeme. Je dosť možné, že tieto zákony dostala už nová generácia, a to v posledných rokoch pobytu na púšti, totiž potom, čo Izraeliti, odíduc z Kádeša, sa sťahovali tridsaťsedem rokov púšťou od Červeného mora východným smerom, pokým opäť nedošli ku Kádešu na počiatku štyridsiateho roku po odchode z Egypta (Dt 1, 45; 2, 1).
17 – 21. O týchto predpisoch porov. Ex 22, 29; 23, 19; 34, 26; Nm 18, 12 n.; Dt 18, 4.
22 – 31. Porov. Lv 4, 13 – 5, 13. V Lv je reč o prestúpení zákona, tu však o zanedbaní niektorých predpisov. Verše 22 – 26 majú na mysli previnenie celej pospolitosti, verše 27 – 29 však previnenia jednotlivcov. Porov. Lv 4, 27 – 33 a 5, 7 – 13. Vyhubený (v. 30), t. j. vyobcovaný.
32 – 36. Za porušenie sobotňajšieho pokoja už v Ex 31, 15 sa ustanovuje trest smrti. Tu sa vec rieši znovu, pravdepodobne bola pochybnosť, čo s takým previnilcom urobiť, akou smrťou ho potrestať.
37 – 41. Aj za časov Ježiša Krista sa tieto kystky ešte nosievali (Mt 9, 20; 14, 36). Farizeji nosievali dlhé, aby sa tým vystatovali svojou oddanosťou zákonu (Mt 23, 5).
Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova