Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

21 Boj s aradským kráľom. –  1 Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal. 2 Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: „Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia.“ 3 Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma.

Medený had. –  4 Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý, 5 ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!“ 6 Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo. 7 Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: „Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!“ A Mojžiš prosil za ľud. 8 Tu Pán povedal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive.“ 9 Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.

Cesta Izraelitov k rieke Arnon. –  10 Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote. 11 Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska. 12 Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared. 13 Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčanmi a Amorejčanmi.  14 Preto sa hovorí v „Knihe bojov Pánových“:

15 „Vaheb v Sufe a údolia Arnonu,

svahy údolí, čo sa tiahnu do krajiny Ar

a opierajú sa o hranicu Moabska.“

 16 Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: „Zhromaždi ľud, nech im dám vody!“ 17 Vtedy Izrael spieval túto pieseň:

18 „Vyraz, studnička! Prespevujte jej!

Studnica, ktorú kopali kniežatá,

vznešení ľudu ju vyhĺbili

svojimi žezlami, svojimi palicami!“

Z púšte potom tiahli do Matany, 19 z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu,  20 z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny.

Boj a víťazstvo nad amorejským kráľom Sehonom. – 21 Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu: 22 „Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie.“ 23 Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael.  24 Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jázer.  25 Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách. 26 Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon. 27 Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:

28 „Poďte do Hesebonu,

vystavané a opevnené bude Sehonovo mesto!

 

Veď z Hesebona vyšľahol oheň,

plameň zo Sehonovho hradu

strávil moabský Ar dočista,

popálil arnonské výšiny.

 

29 Beda ti, Moabsko!

Stratený si, Kamošov ľud!

Opustil svojich synov na úteku

a svoje dcéry v zajatí amorejského kráľa Sehona.

 

30 Lež my sme ho ničili strelami,

Hesebon bol stratený až po Dibon

a pustošili sme ich v Nofe,

ktorý leží pri Madabe.“

Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. – 31 Keď sa Izraeliti usadili v krajine Amorejčanov, 32 Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jázeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Amorejčanov, ktorí tam bývali.

 33 Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og. 34 Pán však povedal Mojžišovi: „Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!“ 35 Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.

 

1 – 3. „Sľub prekliatia“ (Lv 27, 28 n.) súvisí s rozkazom Božím vyničiť kanaánske obyvateľstvo podľa vtedajších vojenských zákonov. Veci, zvieratá a ľudí, ktorí boli takto sľúbení, museli víťazi poničiť. Boh z dvoch dôvodov dovolil skazu Kanaánčanov: že miera ich hriechov bola už preplnená a ďalej že kanaánska modloslužba by bola veľkým nebezpečenstvom pre rýdze náboženstvo vyvoleného národa, s ktorým mal Boh veľký zámer v dejinách spásy.
4 – 9. Boh zvolil ako znak záchrany obraz živočícha, ktorý bol príčinou ich nešťastia. Ozdravovacia sila a moc neplynula priamo z pohľadu na medeného hada. K tomu bol potrebný prejav viery a dôvery v Boha (Múd 16, 5 n.). Teda nie medený had, ale Pán uzdravoval. Medený had je predobrazom Ježiša Krista. On oslobodil od smrti všetkých, čo sa s vierou obracajú k jeho krížu. Spasiteľ sám seba prirovnáva k medenému hadovi na púšti (Jn 3, 14).
10 – 12. Od vrchu Hor sa Izraeliti vydali na juh a popri západných hraniciach Edomska prešli na druhú stranu Araby. Od Akabského zálivu tiahli na sever, pričom najprv smerom severovýchodným obišli pohorie Seir, ako aj Moabsko, pokým nedošli k rieke Arnon (Dt 2, 1. 8. 13). Obot a Jeabarim (hebr.ʽIjjé Ha‘abarím) ležali na východ od údolia Araba, čiže na juh od Mŕtveho mora. Potok Zared je asi dnešné Wadi el-Kerak. Arnon je terajšie Wadi el-Módžib.
14 – 15. Kniha bojov Pánových je zbierka starých epických piesní. Bližšie nevieme o nej nič povedať. Preberá sa z nej iba tu.
16 – 18. Voda je Božím darom. Žezlom a palicou sa studňa vykopať nedá. Chce sa tým naznačiť, že studňu kopali za prítomnosti a dozoru náčelníkov a vodcov. Beduíni si pri studniach radi zaspievajú.
20. Fasga, dnešné Ras es-Siaga, vrch pohoria Abarim, na východ od Mŕtveho mora. Pustatina je kraj medzi pohorím Abarim a Mŕtvym morom.
24. Jabok tečie do Jordánu, dnes sa volá Nahr ez-Zerka. Jabok bol severnou hranicou amorejského kráľovstva, Arnon zasa južnou.
25 – 30. Víťazstvo nad Sehonom, kráľom amorejským, malo ozvenu v celých dejinách Izraela (Dt 2, 26 n.; 4, 46; Joz 2, 10 n. atď.). Hesebon bolo staré moabské mesto, ktoré predtým Sehon vyrval Moabčanom. Potom sa stalo hlavným mestom amorejského kráľovstva. Hesebon ležal naproti Jerichu, teda severovýchodne od Mŕtveho mora. Dnešné rumovisko nesie meno Hesban. Pesničkou sa oslavuje víťazstvo Izraelitov nad Hesebonom. Hesebon je zničený a básnik vyzýva Izraelitov, aby vystavali mesto. Tu sa usadia kmene Ruben a Gad. Iní myslia, že je to posmešná pieseň, v ktorej sa ospevuje najprv porážka Moabčanov (27 – 29) a potom porážka Amorejčanov skrze Izraelitov (v. 30). – Boh Kamoš bol národným bohom moabským a Amorejčania ho uctievali pod menom Moloch (11, 29; 2 Kr 3, 26. 27; 23, 13; Jer 48, 7 n.).
33. Bášan je územie od rieky Jarmuka na sever až po Hermon, teda východne od Galilejského jazera. Edrei bolo hlavným mestom bášanského kráľovstva. Dnes z neho ostali len zrúcaniny. Der‘át juhovýchodne od Galilejského jazera. Porov. Dt 3, 1 – 3.
Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova