Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

23¹ Tu povedal Balám Balakovi: „Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!“ ² A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi. ³ Potom povedal Balám Balakovi: „Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti.“ I odobral sa na osamelé miesto ⁴ a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: „Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana.“ ⁵ Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: „Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!“ ⁶ Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci.  ⁷ Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril:

Z Aramu ma Balak priviedol,

od vrchov východu moabský kráľ:

Poď, prekľaj mi Jakuba,

poď zlorečiť Izraelovi!

 ⁸ Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh?

Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

⁹ Veď ho vidím z vrchu skál,

z výšin sa naň dívam:

Hľa, ľud, čo osamote býva si

a neráta sa medzi národy.

¹⁰ Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?!

Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?!

Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých,

kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!“

¹¹ Tu povedal Balak Balámovi: „Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!“ ¹² Ale on mu odpovedal: „Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?“

Druhé Balámovo požehnanie. – ¹³ Potom vravel Balak Balámovi: „Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!“  ¹⁴ I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jednom býčkovi a jednom baranovi. ¹⁵ Nato povedal Balakovi: „Ostaň tu pri svojej zápalnej žertve, ja počkám na zjavenie.“

¹⁶ Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balakovi a takto hovor!“ ¹⁷ Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: „Čo hovoril Pán?“

¹⁸ Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel:

„Vstaň, Balak, a počúvaj!

Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

 ¹⁹ Boh nie je ako človek, že by luhal,

ani ako syn človeka, že by ľutoval!

Azda by povedal, a nevykonal,

hovoril var’, a nesplnil?

²⁰ Hľa, dostal som rozkaz požehnať,

nuž požehnávam a nezmením to:

²¹ Nevidno nešťastia v Jakubovi

a nebadať strasti v Izraelovi.

Pán, jeho Boh, je s ním

a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

²² Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta,

je preň ako zubrie rohy.

²³ Veď niet hádačstva v Jakubovi

a niet veštectva v Izraelovi.

Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi

a Izraelovi, čo urobí Boh.

²⁴ Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica,

ako lev vstáva.

Neľahne, pokým korisť nezhltne

a nevypije krv zabitých.“

²⁵ Balak povedal Balámovi: „Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj!“ ²⁶ Balám mu odpovedal: „Nevravel som ti: »Všetko, čo povie Pán, musím urobiť«?“

Tretie Balámovo požehnanie. –  ²⁷ Potom Balak povedal Balámovi: „Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu, aby si mi ho odtiaľ preklial.“ ²⁸ A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou. ²⁹ Tu Balám povedal Balakovi: „Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!“ ³⁰ Balak urobil, ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.