Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova

Rozdelenie Zajordánska: Gadovci a Rubenovci si žiadajú územie v Zajordánsku, 32, 1 – 42

 

32 1 Rubenovi a Gadovi synovia mali veľa, veľmi veľa dobytka. Keď videli, že kraje Jázera a kraje Galaádu sú vhodným miestom pre dobytok, 2 Gadovi a Rubenovi synovia prišli a povedali Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a kniežatám ľudu: 3 „Atarot, Dibon, Nemra, Hesebon, Eleale, Saban, Nebo a Beon, 4 kraje, ktoré Pán dobyl pred izraelskou pospolitosťou, sú výhodné na chov dobytka a tvoji služobníci majú dobytok.“ 5 A dodali: „Ak sme našli milosť v tvojich očiach, nech sa nám, tvojim služobníkom, pridelí táto krajina ako dedičný majetok. Nežiadaj, aby sme prešli cez Jordán!“

 6 Mojžiš však odvrával Gadovým synom a Rubenovým synom: „Vaši bratia majú teda tiahnuť do boja a vy si budete tu odpočívať?! 7 Prečo oslabujete odvahu Izraelitov prejsť do krajiny, ktorú im dáva Pán? 8 Takto to robili aj vaši otcovia, keď som poslal z Kadeš-Barny preskúmať zem! 9 Došli až do údolia Eskol, poprezerali krajinu, a potom podlomili odvahu Izraelitov tak, že nechceli ísť do krajiny, ktorú im dal Pán. 10 Vtedy sa Pán rozhneval a prisahal: 11 »Muži, ktorí vyšli z Egypta, od dvadsiatich rokov nahor, neuvidia krajinu, ktorú som prísahou prisľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, lebo ma nepočúvali, 12 okrem Jefonovho syna, Kenezejca Kaleba a Nunovho syna Jozueho, lebo oni mi ostali poslušní.« 13 Vtedy sa Pán rozhneval na Izrael a nechal ich blúdiť štyridsať rokov po púšti, kým nevyhynulo celé pokolenie, ktoré sa previnilo v Pánových očiach. 14 A teraz ste vy nastúpili na miesto svojich otcov, vy, novokvet hriešnikov, aby ste ešte viac rozmnožili Pánov hnev na Izrael. 15 Ak sa od neho odvrátite, ponechá vás ešte dlhšie na púšti a vy budete príčinou záhuby všetkého tohto ľudu.“

Odpoveď Gadovcov a Rubenovcov na Mojžišove výčitky. – 16 Tu oni pristúpili k nemu a povedali mu: „Postavíme si iba stajne pre svoj dobytok a mestá pre svoje rodiny. 17 My však pôjdeme vystrojení do boja na čele Izraelitov, kým ich neuvedieme do ich bydlísk. Zatiaľ naše ženy a deti ostanú v opevnených mestách, aby boli isté pred obyvateľmi kraja. 18 Do svojich domovov sa nevrátime dovtedy, kým nedostane každý Izraelita svoj dedičný majetok. 19 Lebo my si nenárokujeme dedičný majetok s nimi za Jordánom, keď sme dostali svoj dedičný podiel z tejto strany Jordánu.“

Dohoda medzi žiadajúcimi a Mojžišom. – 20 Tu im Mojžiš povedal: „Ak to naozaj urobíte, ak sa ozbrojíte a pôjdete pred Pánom do boja  21 a každý z vás prejde ozbrojený pred Pánom cez Jordán, kým spred seba nevyženie svojich nepriateľov, 22 a vrátite sa len potom, keď bude krajina s Pánovou pomocou zaujatá, budete voľní voči Pánovi a voči Izraelu a tento kraj sa vám pridelí pred Pánom za dedičný majetok. 23 Ak sa však nezachováte tak, previníte sa proti Pánovi a vedzte, že váš hriech vás dochytí. 24 Stavajte si teda mestá pre svoje rodiny a svoje stáda, ale splňte aj to, čo ste sľúbili!“

25 Gadovci a Rubenovci odpovedali Mojžišovi: „Tvoji sluhovia, pane, urobia, čo prikazuješ. 26 Naše deti, naše ženy, naše stáda a všetok náš dobytok ostane tu v galaádskych mestách, 27 tvoji sluhovia však pôjdu všetci vystrojení na boj pred Pánom, ako ty, pane, hovoríš.“

28 Potom dal Mojžiš o nich príkaz kňazovi Eleazarovi, Nunovmu synovi Jozuemu i náčelníkom izraelských kmeňov. 29 Mojžiš im povedal: „Ak Gadovi a Rubenovi synovia prekročia s vami Jordán – všetci prichystaní do boja –, aby bojovali pred Pánom, keď vám bude krajina podrobená, dajte im územie Galaád za dedičný majetok! 30 Ale ak nepôjdu s vami vychystaní na boj, potom nech sa usadia medzi vami v kanaánskej krajine!“ 31 Gadovi a Rubenovi synovia odpovedali: „Urobíme, čo Pán prikázal tvojim služobníkom, 32 pôjdeme vyzbrojení pred Pánom do krajiny Kanaán, aby sme dostali dedičný majetok za Jordánom.“

33 Mojžiš dal teda Gadovým synom, Rubenovým synom a polovici kmeňa Jozefovho syna Manassesa kráľovstvo amorejského kráľa Sehona a kráľovstvo bášanského kráľa Oga: územie s mestami a okolím, i mestá okolitej krajiny.

Znovavybudované mestá. – 34 Gadovi synovia potom postavili Dibon, Atarot, Araoer, 35 Etrot-Sofan, Jázer, Jegban, 36 Betnemru, Betaran, pevné mestá a stajne pre stáda. 37 Rubenovi synovia postavili Hesebon, Eleale, Kirjataim, 38 Nebo, Bálmeon – so zmenenými menami – a Sabamu. A mestám, ktoré postavili, dali mená.

Výboje Manassesovho kmeňa. –  39 Tu synovia Manassesovho syna Machira tiahli do Galaádu, zaujali ho a vyhnali Amorejčanov, čo tam bývali. 40 Mojžiš pridelil Galaád Manassesovmu synovi Machirovi a on sa tam usadil.  41 Manassesov syn Jair tiež vytiahol do boja, zaujal ich stanové dediny a nazval ich Havot-Jair. 42 Podobne vytiahol aj Nobe a zaujal Kanat aj s jeho dedinami a pomenoval ho podľa svojho mena Nobe.

 

 
1. Jázer (21, 24. 32) by sa malo hľadať na mieste dnešného Chirbet Sár. Jázer bolo pohraničné opevnené mesto Amončanov. O Galaáde pozri Gn 31, 21. Galaád je územie za Jordánom v dnešnom Zajordánsku. Rozprestieralo sa medzi riekami Arnonom na juhu a Jarmukom na severe.
6 – 15. Eskol, porov. 13, 24. Kaleb bol z kmeňa Júdovho 13, 7. K v. 10 – 12 porov. 14, 28 n.
21 – 22. Pred Pánom, t. j. pred archou, na ktorej trónil Pán. Na pochode išli Rubenovci, Gadovci a Simeonovci pred archou (10, 18 – 21).
39 – 42. Uvádza sa dôvod, prečo Mojžiš pridelil polovici kmeňa Manassesovho územie v Zajordánsku: Manassesovci dobyli mnohé mestá tejto krajiny. Mojžiš ich preto nechce ukrátiť v práve, ktoré majú ako bojovníci na svoju korisť (21, 32 n.).
41. Havot-Jair, t. j. Jairove stanové dediny.
Kniha Numeri - Štvrtá kniha Mojžišova