Predhovor o Jóbovi, 1, 1 – 2, 10

1. Jóbov blahobyt, 1, 1 – 3

1  ¹ V krajine Us žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého.  ² (Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.)  ³ V jeho stádach bolo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc. Aj čeľade mal veľmi mnoho. Bol to muž, ktorý vynikal nad všetkých synov Východu.

2. Jóbova bohabojnosť, 1, 4 – 5

⁴ Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome, a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili.  ⁵ No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: „Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha.“ A tak to Jób robil neprestajne.

3. Satan prvý raz pred Bohom, 1, 6 – 12

 ⁶ Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan. ⁷ Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ ⁸ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého.“ ⁹ Satan odpovedal Pánovi: „Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?! ¹⁰ A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo všetkého jeho imania?! Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho čriedy zaplavili šíry kraj. ¹¹ Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie, či ti nebude kliať do očí!“ ¹² Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!“ A satan sa vzdialil spred Pánovej tváre.

4. Boh skúša Jóba pohromami, 1, 13 – 19

¹³ Tak v ktorýsi deň jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata.  ¹⁴ Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: „Kým so záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča. ¹⁵ Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“  ¹⁶ On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“  ¹⁷ Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: „Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“

¹⁸ Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata. ¹⁹ A hľa, od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil.“

5. Boh dal – Boh vzal, 1, 20 – 22

 ²⁰ Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa  ²¹ a povedal:

„Nahý som vyšiel z lona svojej matky

a nahý sa ta vrátim.

Pán dal, Pán vzal,

nech je Pánovo meno zvelebené!“

²² V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.