Kniha Jób
12. Piata Jóbova odpoveď, 19, 1 – 29
- 1 Jób odpovedal:
Priatelia sú tvrdošijní
2 „Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať
a rečami ma mliaždiť naskrze?
3 Už desiaty raz tupíte ma;
tak utláčať ma nehanbíte sa?
4 Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola,
tak moja vina na mne zostane.
5 Ak chcete sa vypínať nado mňa
a moju hanbu mi vytýkať,
6 tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi
a svoje siete na mňa zahodil.
7 Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve.
Nuž márne kričím, nieto práva už.
Útrapy bez miery
8 Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol,
a chodníky mi tmami zavalil.
9 On postrhúval zo mňa moju slávu
a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.
10 Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť,
moju nádej jak strom vyvracia.
11 Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne
a má ma veru za nepriateľa.
12 Už jeho tlupy postupujú združené
a nasýpajú hrádzu proti mne
i tábor robia vôkol môjho stanu.
Neverní domáci
13 On mojich bratov odohnal odo mňa
a známi sa mi celkom odcudzili.
14 Opustila ma rodina i priatelia
a zabudli ma hostia 15 aj domáci.
Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma
a v očiach ich som iba prišelcom.
16 Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá,
aj keď ho prosím vlastnými perami.
17 Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke
a zo svojich útrob deťom zapácham.
18 Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú
a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.
19 Všetci moji dôverníci sa ma hrozia
a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.
20 Mne koža, telo už len visí na hnátoch
a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.
Zmilujte sa nado mnou!
21 Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou,
dotkla sa ma Pánova pravica.
22 Prečo ma prenasledujete ako Boh
a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?
Boh – jediná nádej
23 Bár by moje slová napísané boli,
vryté do dosky spiežovej,
24 bár by ich rydlom železným a olovom
navždy vrýpali do skaly!
25 Som presvedčený, že môj Obranca žije
a posledný sa zdvihne zo zeme.
26 Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený
a zo svojho tela Boha uvidím.
27 Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím.
Moje oči ho uzrú, a nie iný.
Mne srdce vnútri túžbou zmiera...
Vystríha priateľov
28 Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať,
akú zádrapku na ňom nájdeme?«,
29 tak traste sa pred ostrím meča,
bo proti vinám vzplanie jeho hnev;
že jesto Sudca, potom uznáte.“