5. Prvá Bildadova reč, 8, 1 – 22

8 ¹ Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel:

Boh je spravodlivý

² „Dokedy budeš vravieť také veci

a slová tvojich úst budú ako víchor?

³ Azda Boh prevracia súdne právo,

alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?

 ⁴ Ak ti deti zhrešili proti nemu,

vydal ich napospas vlastnej vine.

⁵ Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi,

vyprosíš si milosť Všemocného.

⁶ Ak budeš nevinný a spravodlivý,

on bude hneď bedliť o teba

a obnoví príbytok tvojej spravodlivosti.

⁷ Ak tvoj počiatok aj bude malý,

tvoja budúcnosť veľmi narastie.

Boh tresce zlých

⁸ Len sa spýtaj pokolení minulých,

na skúsenosť predkov pozor daj!

⁹ My včerajší sme iba a nevedomí,

naše zemské dni sú sťaby tieň.

 ¹⁰ Či nie oni učia ťa a hovoria ti,

zo svojich sŕdc vynášajú slová?

¹¹ Pučí azda rákosie, kde niet bahna,

abo rastie tŕstie, kde vlahy niet?

 ¹² Hoc je v kvete ešte a nezrezané,

pred všetkými bylinami usychá.

¹³ To cesta je každého hriešnika,

takto hynie nádej bezbožníka.

¹⁴ Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy,

svoju zábezpeku do pavučiny.

¹⁵ Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží,

chce sa ho pridržať, neobstojí však.

¹⁶ Stojí plné šťavy pred východom slnka,

výhonkami čnie nad svojím sadom,

¹⁷ lenže jeho korene sú v hŕbe skál,

v príbytku kamenistom žije si.

¹⁸ Keď však vytrhnú ho z jeho miesta,

zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!

¹⁹ A hľa, tu je rozpadnutý na ceste,

iní zasa vyrastajú z prachu.

Boh vyslyší spravodlivého

²⁰ Boh nezavrhne bezúhonného,

ani svojou rukou nepodoprie zlých.

²¹ Ešte ústa naplní ti smiechom

a tvoje pery jasotom radostným.

²² Tvojich nenávistníkov pokryje hanba

a stánky hriešnikov sa pominú.“