2. Prvá Jóbova odpoveď Bohu, 40, 1 – 5

40 ¹ Tu Pán hovoril Jóbovi:

² „Ustúpi, kto prie sa so Všemohúcim,

kto aj Boha kára, dá už odpoveď?“

Úbohý som. – ³ A Jób odpovedal Pánovi:

⁴ „Hľa, úbohý som, čo ti vravieť mám?

Položím si iba ruku na ústa.

⁵ Raz hovoril som, opakovať nebudem,

aj po dva razy, znovu nezačnem.“

3. Druhá Božia reč, 40, 6 – 41, 26

 ⁶ Tu Boh z lona búrky hovoril Jóbovi:

Čo je človek pred Bohom?

 ⁷ „Slabiny si opáš ako hrdina,

ja sa budem pýtať, ty ma poučíš:

⁸ Naozaj chceš zmariť súdny nález môj,

mňa ty odsúdiť chceš, by si v práve bol?

⁹ Rameno máš azda také ako Boh,

hlasom takým hrmíš, ako jeho je?

¹⁰ Hrdosťou sa ozdob, vznešenosťou tiež,

priodej sa slávou aj velebnosťou!

¹¹ Zúrivosti svojej voľný rozbeh daj,

všetko pyšné pozri, nože poníž to,

¹² všetko spurné pozri, nože zvrhni to,

bezbožníka rozšliap ihneď na mieste!

¹³ Pospolu ich všetkých pohrúž do prachu

a do väzenia ich vrhni tmavého!

¹⁴ Ja sám potom budem teba velebiť,

že ťa zachránila tvoja pravica.

Mohutný hroch

¹⁵ Tu, hľa, pred tebou je vodná potvora,

trávu ona žerie ani dobytok.

¹⁶ Hľa, to ona v bedrách svoju silu má,

jej moc zas vo svaloch brucha spočíva.

 ¹⁷ Sťaby dáky céder svoj chvost napriami,

šľachy stehien jej sú uzly akoby.

¹⁸ Jak rúry medené sú tiež kosti jej,

železné jak tyče údy jej sú ver’.

 ¹⁹ Je to prvotina Pána všetkých diel,

za vládcu je druhom iste stvorená.

²⁰ Hory dávajú jej tiež svoj poplatok,

všetky divé zvery, čo sa hrajú tam.

²¹ Pod krom lotosovým ona líha si,

v skrýši zo šašiny abo z trstiny.

²² Lotosové tiene ju zakrývajú

a okolo nej sú vŕby potočné.

²³ Ak je rieka dravá, nenaplaší sa,

hoc jej k tlame siaha, býva, pokojná.

²⁴ Ktože zrakom svojím môže skrotiť ju,

kto jej môže tŕňom nozdry prepichnúť?

Nepremožiteľný krokodíl

²⁵ Na udicu lapíš krokodíla var’,

jazyk jeho azda sputnáš povrázkom?

 ²⁶ Do nozdier mu hádam tŕnie zastrčíš,

háčkom prepichneš mu jeho čeľustie?

²⁷ Bude sa ti vari veľmi prosiť on

a bude ti vravieť dáke lichôtky?

²⁸ S tebou uzavrie on azda dohovor,

bys’ ho vzal na celý život za sluhu?

²⁹ S ním sa ako s vtáčkom budeš zabávať,

pre svoje dcéry ho hádam priviažeš?

³⁰ Budú sa jednať oň spoločníci aj,

medzi obchodníkov v kusoch dajú ho?

³¹ Oštepom mu kožu môžeš preraziť,

jeho hlavu azda bodcom na ryby?

³² Ak naň svoju ruku (raz) už položíš,

na boj tuhý mysli, viac už nezačneš.