Kniha Sirachovcova

14 ¹ Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst

a netrápi ho zármutok nad hriechom.

² Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok

a kto nestratil nádej úplne.

³ Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok

a načo potrebuje zlato závistník?

⁴ Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným

a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.

⁵ Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? –

Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.

⁶ Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí,

aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.

⁷ Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou,

nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.

⁸ Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko:

odvracia si tvár a opovrhuje (inými).

⁹ Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom,

nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.

 ¹⁰ Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom,

trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.

¹¹ Synu, ak máš z čoho, dopraj si

a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.

 ¹² Pamätaj, že smrť nebude meškať

a zákon podsvetia nie je ti zjavený;

zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.

¹³ Rob dobre priateľovi, kým neumrieš,

koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!

 ¹⁴ Nepripusť, aby ti unikol radostný deň;

a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.

¹⁵ Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah,

aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?

¹⁶ Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!

¹⁷ Prv ako skonáš, rob dobre, správne,

lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.

¹⁸ Každý človek – ako tráva – ostarie,

bude ako list na zelenom plodonosnom strome.

¹⁹ Jedny listy rašia, iné odpadávajú,

tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi:

jedna časť odumiera, iná sa rodí.

²⁰ Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu

a s ním pôjde aj jeho tvorca.

²¹ Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny

a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.

Treba sa usilovať o užitočnú múdrosť

 ²² Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti,

každý, kto rozjíma o jej záslužnosti

a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;

²³ kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách,

kto vtipom preniká do jej tajomstiev,

kto ide po nej, akoby ju stopoval,

a stavia sa na jej cesty,

²⁴ hľadí jej do okien

a načúva pri jej dverách;

²⁵ kto spočinie vedľa jej domu

a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl;

kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej,

aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,

²⁶ ten stavia svojich synov pod jej záštitu

a sám spočinie pod jej ratolesťami,

²⁷ v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom

a spočinie v jej sláve.