Sláva Božia sa javí aj v slávnych predkoch

Úvod

44  ¹ Chváliť nám patrí slávnych mužov,

svojich otcov podľa ich činov,

² svojou odvekou veľkodušnosťou.

³ Jedni panovali vo svojich ríšach,

boli to slávni muži pre svoju udatnosť,

(iní), obdarovaní múdrosťou,

svojimi rečami zvestovali svoju prorockú dôstojnosť.

⁴ Stali sa vodcami ľudu v svojom čase

a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.

⁵ Svojím nadaním zostavovali piesne a nápevy

a písmom zaznačovali básne.

⁶ Boli (medzi nimi) aj veľkí boháči, ktorí sa usilovali o krásny (život)

a ktorí si pokojne nažívali vo svojich domoch.

⁷ Všetci títo si získali slávu v dejinách svojho národa

a už za ich života sa im dostalo pochvaly.

⁸ Ich potomkovia, z nich zrodení, zanechali meno po sebe,

aby im hlásalo chválu.

⁹ A zase sú (iní), ktorí nemajú po sebe ani pamiatky:

pominuli sa, akoby ich ani nebolo bývalo.

A hoci sa zrodili, ako keby sa neboli narodili,

lebo aj ich synovia (sa pominuli) spolu s nimi.

¹⁰ No aj oni boli nábožní muži,

ktorým nechýbali dobré skutky.

¹¹ Pri ich potomstve zostal majetok,

¹² u ich vnukov posvätné dedičstvo.

Pri zmluve zotrváva ich potomstvo,

¹³ ich synovia pre nich zostanú naveky:

ani ich potomstvo, ani ich sláva nezaniknú nikdy.

¹⁴ Ich telá pochovali v pokoji,

no ich (slávne) meno žije po večné rody.

¹⁵ O ich múdrosti rozprávať si budú národy

a ich chválu zvestovať bude zhromaždenie (svätých).

Henoch a Noe

¹⁶ Henoch sa ľúbil Bohu, a preto ho preniesol do raja,

aby dal národom (príklad) pokánia.

 ¹⁷ Noe bol uznaný za dokonalého a spravodlivého:

keď nastával čas hnevu, stal sa zmieriteľom,

¹⁸ a preto bol ako zvyšok (žijúci) ponechaný na zemi,

keď nastala potopa.

¹⁹ Uzavrel s ním večne platnú zmluvu:

že ľudstvo viac nezahynie potopou.

Abrahám, Izák a Jakub

²⁰ Abrahámovi, veľkému praotcovi mnohých národov,

sa slávou nenašiel nik podobný,

lebo plnil zákon Vznešeného,

a preto s ním uzavrel zmluvu.

 ²¹ Túto zmluvu potvrdil na jeho tele

a on sa osvedčil verným, keď ho (Boh) skúšal...

²² Preto mu prísahou zaručil

slávu vo vlastnom národe:

že ho rozmnoží ako prach zeme

²³ a jeho potomstvo povýši ako hviezdy;

a že dostane do vlády (zem) od mora k moru,

od (Veľkej) rieky až po kraj zeme.

²⁴ Aj s Izákom si podobne počínal

pre Abraháma, jeho otca.

²⁵ Väčšie požehnanie ako všetkým (iným) národom udelil mu Pán

a svoju zmluvu utvrdil nad Jakubovou hlavou.

²⁶ Uznal (Jakuba) za hodného, aby ho zahrnul svojím požehnaním,

preto mu priznal dedičný podiel;

a on ho rozdelil po čiastkach medzi dvanástimi pokoleniami.

²⁷ A zachoval mu zbožných mužov,

ktorí boli obľúbení u všetkých ľudí.