Kniha Sirachovcova
20 1 O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa:
neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine).
2 (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva,
3 tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd.
4 O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť!
Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.
5 Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho:
no nenávidia toho, kto premnoho hovorí.
6 Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať,
iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas.
7 Múdry človek mlčí až do (príhodného) času:
ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas.
8 Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému:
kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený.
9 Nemúdremu slúži úspech za nešťastie,
ak niečo nájde, je mu to na škodu.
10 Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží:
a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať.
11 Uponíženie je na slávu:
iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.
12 Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz,
ale zaplatí to sedemnásobne.
13 Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným:
no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda.
14 Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh:
lebo jeho oči sú sedemnásobné.
15 Málo dáva, ale mnoho ti napočíta:
ak otvorí ústa, vrhá oheň.
16 Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť:
odporný je každý taký človek.
17 Pochabý nemá priateľa,
ani niet radosti z jeho bohatstva.
18 Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka;
ako často a ako veľmi sa mu smejú!
19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí:
ako potom to, čo ani nenáleží.
20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe:
tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.
21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka:
pochabí ju majú ustavične na ústach.
22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého:
lebo ju neprednesie v príhodný čas.
23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť,
ale dráždi ho to, aj keď je pokojný.
24 Niekto zmárni seba od hanby,
ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu:
teda zmárni sa z ľudského ohľadu.
25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu
a bez potreby má v ňom nepriateľa.
26 Ničomná potupa pre každého je luhať,
a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav).
27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá:
i keď oboch čaká večná záhuba.
28 Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti,
ich hanba ostane s nimi bez prestania.
Aký úžitok prináša múdrosť
29 Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť)
a rozumný nájde obľubu u veľmožov.
30 Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín;
kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého:
kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti.
31 Odmeny a dary zaslepia oči sudcom,
sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať.
32 Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad:
akýže je úžitok z obidvoch?
33 Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť,
ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.