Kniha Sirachovcova
Boh so zvláštnou starostlivosťou stvoril človeka
17 1 Boh stvoril človeka zo zeme
a stvoril ho podľa svojho obrazu.
2 A zasa ho prinavráti do nej,
ale – ako je sám mocný – vyzbrojil ho silou.
3 Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku,
ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi.
4 Každému stvoreniu vložil strach pred ním,
aby bol pánom nad zverou a vtáctvom.
5 Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú:
dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši,
ako aj srdce na myslenie;
tak ich naplnil múdrou rozumnosťou.
6 Stvoril v nich rozumného ducha,
rozumom im naplnil srdce,
naznačil im, čo je dobré a čo zlé.
7 Svoje oko im vložil do srdca,
aby im ukázal veľkosť svojich diel.
8 Aby chválili (jeho) posvätné meno:
aby sa honosili jeho podivnými činmi
a zvestovali veľkoleposť jeho diel.
9 Okrem toho im dal náuku
a zákon života im dal do dedičstva.
10 Uzavrel s nimi večnú zmluvu
a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia.
11 Ich oči videli jeho veľkolepú slávu,
ich uši počuli jeho velebný hlas,
keď im prikazoval: „Varujte sa neprávosti!“
12 A dal všetkým prikázania o blížnom.
13 Ich cesty sú mu vždy známe,
nie sú ukryté pred jeho očami.
14 V každom národe ustanovil správcov:
15 no Izrael sa stal očividne Božím podielom.
16 Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko:
jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie.
17 Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti,
lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť.
18 Almužna každého ostáva akoby pečať u neho,
ako zrenicu chráni zásluhu každého.
19 Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou
každému jednému osobitne na jeho hlavu
a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme.
20 Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti,
klesajúcich posilňuje k vytrvalosti
a určuje im spravodlivý podiel.
Pokánie je potrebné
21 Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy:
22 modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj.
23 Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti
a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné;
24 poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia,
vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená,
a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu!
25 Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie,
riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha.
26 Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)!
Kto zomrel – je akoby nič – nie je schopný zvelebovať ho.
27 Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha),
kým si živý a zdravý, zvelebuj ho!
Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom.
28 Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána
a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu!
29 Lebo všetko nevystane od ľudí,
keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný
a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti.
30 Či je niečo jasnejšie nad slnko? – Časom sa aj ono zatmie.
A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv?
Ale stihne ho za to trest!
31 On sleduje vojsko vysokého neba:
no všetci ľudia sú iba zem a popol.