Kniha Sirachovcova

Veľkňaz Šimon

50  ¹ Veľkňaz Šimon, syn Oniášov,

za svojho života opravil dom (Boží)

a za svojich čias upevnil chrám.

² Vysoká (ohrada) chrámu má svoj pôvod od neho,

stavba to na dvojitú (výšku), aby boli vysoké steny (okolo) chrámu.

³ Za jeho čias vytesali vodné nádrže,

ktorých ohromný objem (robil dojem) mora.

⁴ Všemožne sa staral o svoj národ

a zachránil ho od záhuby.

⁵ Značne rozšíril aj samo mesto,

získal si slávu svojím správaním sa k ľudu

a rozšíril vchod do (Božieho) domu a jeho nádvoria.

⁶ Podobal sa rannej hviezde uprostred mraku,

ako keď sa zachveje plný mesiac na svoj čas,

⁷ ako keď zažiari slnko, tak zažiaril aj on v Božom chráme,

⁸ bol, ako keď dúha sa zaleskne z nádherných mrakov,

ako zakvitnú ruže, keď príde jar,

ako ľalie, čo rastú pri vodnom toku,

ako rastlinstvo libanonské za letných dní,

⁹ ako oheň, čo jasne osvecuje,

ako (dymiace) kadidlo na ohni,

¹⁰ ako nádoba z čistého zlata,

vyzdobená rozličnými drahokamami,

¹¹ ako košatá oliva a do výšky čnejúci cyprus:

keď na seba bral slávnostné rúcho.

A keď ho odeli všetkými odznakmi (kňazskej) dôstojnosti,

¹² keď vystupoval k svätému oltáru,

keď (aj sám) pridal slávy posvätnému obleku,

¹³ keď preberal čiastky (obiet) z rúk kňazov,

ako tam stál vedľa oltára –

a okolo neho veniec bratov,

bolo to ako mladý cédrový sad na vrchu Libanon.

¹⁴ Tak stáli okolo neho ako palmové ratolesti

všetci synovia Árona vo svojej výzdobe.

¹⁵ V ich rukách spočíval obetný dar pre Pána

pred celým zhromaždeným Izraelom.

A keď dokonal službu pri oltári

– pri ktorej prinášal veľkolepú obetu vznešenému Vládcovi –

¹⁶ napnul ruku (po nádobe) tekutej obety

a rozlieval krv hrozna (ako obetu).

¹⁷ Polial ňou základy oltára

na ľúbeznú vôňu Bohu, vznešenému Kniežaťu.

¹⁸ Tu zaspievali Áronovi synovia,

zatrúbili na svoje tiahle trúby,

mohutné trúbenie bolo počuť (ďaleko),

na upomienku pred Bohom.

¹⁹ Vtedy sa razom zbehol všetok ľud

a vrhol sa tvárou na zem,

aby sa koril pred Pánom, svojím Bohom,

a predniesol svoje modlitby všemohúcemu a velebnému Bohu.

²⁰ Speváci svojím spevom pokračovali v oslave

a vo veľkolepom chráme sa naplno rozliehal ľúbezný zvuk.

²¹ Ľud vo svojej modlitbe prosil svojho vznešeného Pána,

kým sa neukončila Pánova oslava,

(až kňazstvo) ukončilo svoje obrady.

 ²² Ako potom zostupoval, vystrel svoje ruky

nad celým zhromaždením izraelských synov,

aby im svojimi ústami udelil slávnostné (požehnanie) od Boha,

aby sa jeho menom mohli honosiť.

²³ A (ľud) sa modlil znovu tú modlitbu,

(ktorou) si žiadal ukázať mu Božiu silu.

Zakľúčenie chvály slávnych predkov

 ²⁴ Teraz sa modlime k Bohu vesmíru,

ktorý koná veľké diela po celom svete,

ktorý od lona našej matky rozmnožuje naše dni

a zaobchádza s nami podľa svojho milosrdenstva.

²⁵ Nech udelí nášmu srdcu blažený pocit

a uvedie pokoj za našich čias

v Izraeli na večné veky!

²⁶ Nech verí Izrael, že s nami je milosrdný Boh,

aby nás vyslobodil, keď nadíde na to čas.

 ²⁷ Dva národy nenávidím z duše:

a tretí z tých nenávidených nie je ani národom.

²⁸ (Sú to): obyvatelia vrchov Seir a Filištínci

a nerozumný ľud, ktorý býva v Sicheme.

Záverečné slovo

²⁹ Náuku múdrosti a dobrej výchovy spísal

do tejto knihy Jezus, syn Sirachov z Jeruzalema,

ktorému akoby zo srdca vyvierala múdrosť.

³⁰ Blahoslavený, kto sa zapodieva touto vzácnou vecou,

kto si to berie k srdcu, stane sa múdrym.

³¹ Kto si tak bude počínať, bude schopný na všetko,

lebo mu bude svetlo od Boha svietiť na stopy.