Skutky apoštolov

1 Venovanie. Posledné Ježišove príkazy. –  ¹ Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku ² až do dňa, keď dal skrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. ³ Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. ⁴ A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa,  ⁵ že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“

Nanebovstúpenie. – ⁶ A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ ⁷ On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ⁸ ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“

⁹ Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. ¹⁰ A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja muži v bielom odeve ¹¹ a povedali: „Muži galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“

I. Cirkev v Jeruzaleme, 1, 12 – 5, 42

Zbor apoštolov. –  ¹² Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu.  ¹³ Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov.  ¹⁴ Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.

Voľba apoštola Mateja. –  ¹⁵ V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov – bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí – a povedal: ¹⁶ „Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; ¹⁷ patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. ¹⁸ On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti. ¹⁹ Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, to znamená Pole krvi.  ²⁰ Lebo v knihe Žalmov je napísané:

,Jeho príbytok nech spustne

a nech niet nikoho, kto by v ňom býval,‘

a: ,Jeho úrad nech prevezme iný.‘

 ²¹ Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš,  ²² počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.“

²³ A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja. ²⁴ A modlili sa: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, ²⁵ aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto.“  ²⁶ Potom im dali lósy a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.