Skutky apoštolov

28 Pavol na Malte. – ¹ Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. ² Domorodci boli k nám neobyčajne ľudskí. Rozložili vatru a všetkých nás prijali, lebo sa blížil dážď a bolo zima. ³ Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a prikladal na oheň, hodila sa mu na ruku vretenica, ktorá unikala pred horúčavou.  ⁴ Keď domorodci videli zviera, ako mu visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je určite vrah, hoci sa zachránil z mora, pomsta mu nedovolila žiť.“  ⁵ Ale on striasol zviera do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. ⁶ Oni čakali, že opuchne alebo naraz padne a umrie. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh.

⁷ V tých miestach mal pozemky náčelník ostrova, menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa láskavo o nás staral ako o hostí. ⁸ Publiov otec práve ležal v horúčke a trápila ho úplavica. Pavol k nemu vošiel, pomodlil sa, vložil naň ruky a uzdravil ho. ⁹ A potom prichádzali aj ostatní chorí z ostrova a uzdravovali sa. ¹⁰ Tí si nás veľmi uctili, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.

Smerom k Rímu. –  ¹¹ Po troch mesiacoch sme vyplávali na alexandrijskej lodi, čo zimovala na ostrove a mala v znaku Blížence.  ¹² Prišli sme do Syrakúz a zostali sme tam tri dni.  ¹³ Potom sme stade odrazili a dostali sme sa do Régia. Na druhý deň začal viať južný vietor a za dva dni sme došli do Puteol. ¹⁴ Tam sme našli bratov, ktorí nás prosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme prišli do Ríma.  ¹⁵ Dopočuli sa o nás tamojší bratia a prišli nám naproti až po Appiovo Fórum a k Trom Tabernám. Keď ich Pavol zazrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol úfnosť.

Pavol v Ríme. –  ¹⁶ Keď sme prišli do Ríma, dovolili Pavlovi bývať oddelene len s vojakom, čo ho strážil. ¹⁷ O tri dni zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: „Bratia, ja som nič neurobil ani proti ľudu, ani proti otcovským zvykom, a predsa ma v Jeruzaleme uväznili a vydali do rúk Rimanov. ¹⁸ Oni ma vypočuli a chceli ma prepustiť, lebo som neurobil nič, za čo by som si zasluhoval smrť. ¹⁹ Ale Židia boli proti tomu a bol som donútený odvolať sa na cisára; ale niežeby som chcel niečo žalovať na svoj národ. ²⁰ Pre toto som sa chcel stretnúť a hovoriť s vami. Lebo pre nádej Izraela som sputnaný touto reťazou.“ ²¹ Oni mu odpovedali: „My sme nedostali ani list o tebe z Judey, ani neprišiel nik z bratov a neohlásil, ani nehovoril o tebe nič zlé. ²² Ale radi by sme od teba počuli, ako zmýšľaš, lebo je nám známe o tejto sekte, že jej všade odporujú.“

²³ Určili mu deň a mnoho ich prišlo k nemu na byt. On im od rána až do večera vysvetľoval, svedčil o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi z Mojžišovho zákona a z Prorokov. ²⁴ Niektorí verili tomu, čo hovoril, iní zasa neverili. ²⁵ Keď sa nevedeli medzi sebou dohodnúť, rozišli sa a Pavol povedal iba toto slovo: „Dobre povedal Duch Svätý skrze proroka Izaiáša vašim otcom:

 ²⁶ ,Choď k tomu ľudu a povedz:

Budete počúvať, a nepochopíte,

budete hľadieť, a neuvidíte.

²⁷ Lebo otupelo srdce tohto ľudu:

ušami ťažko počujú

a oči si zažmúrili,

aby azda očami nevideli

a ušami nepočuli,

aby srdcom nechápali a neobrátili sa –

aby som ich neuzdravil.‘

²⁸ Nech je vám teda známe, že sa táto Božia spása posiela pohanom. Oni budú počúvať.“  ⁽²⁹⁾

Záver. – ³⁰ Pavol potom zostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, čo k nemu prichádzali.  ³¹ Ohlasoval Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi so všetkou odvahou a bez prekážky.