Skutky apoštolov

22 Pavlova reč k Židom v Jeruzaleme. – ¹ „Bratia a otcovia, počúvajte, čo vám teraz poviem na svoju obranu!“ ² Keď počuli, že im hovorí hebrejsky, ešte väčšmi zatíchli. A povedal:  ³ „Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vychovaný som bol v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci dnes.  ⁴ Túto Cestu som prenasledoval až na smrť: spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia, ⁵ ako mi dosvedčí aj veľkňaz a celá veľrada. Od nich som dostal aj listy pre bratov a šiel som do Damasku, aby som aj tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema na potrestanie.

⁶ Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasné svetlo z neba. ⁷ Padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?‘ ⁸ Ja som odpovedal: ,Kto si, Pane?‘ A on mi povedal: ,Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.‘ ⁹ Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale hlas toho, čo so mnou hovoril, nepočuli. ¹⁰ I povedal som: ,Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ,Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť.‘ ¹¹ Keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku.

¹² Istý Ananiáš, nábožný muž podľa zákona, ktorému všetci tamojší Židia vydávajú svedectvo, ¹³ prišiel za mnou, pristúpil a povedal mi: ,Brat Šavol, pozeraj!‘ A ja som ho v tú hodinu videl. ¹⁴ Tu on povedal: ,Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. ¹⁵ Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. ¹⁶ A teraz – čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!‘

¹⁷ Keď som sa potom vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, padol som do vytrženia ¹⁸ a videl som ho, ako mi hovorí: ,Ponáhľaj sa a rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne.‘ ¹⁹ Ja som povedal: ,Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba.  ²⁰ A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, čo ho zabíjali.‘ ²¹ Ale on mi povedal: ,Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov.‘“

Pavol vyhlasuje, že je rímsky občan. – ²² Až po toto slovo ho počúvali, ale potom začali kričať: „Preč s takýmto zo sveta, lebo nie je hoden žiť!“ ²³ Pretože kričali, odhadzovali šaty a vyhadzovali prach do vzduchu, ²⁴ veliteľ rozkázal odviesť ho do pevnosti a nariadil bičovať ho a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo naň tak kričia.

²⁵ Ale keď mu uťahovali remene, Pavol povedal stotníkovi, čo tam stál: „A smiete bičovať rímskeho občana, a ešte bez súdu?“ ²⁶ Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: „Čo to chceš robiť? Veď je to rímsky občan.“ ²⁷ Veliteľ prišiel za ním a pýtal sa ho: „Povedz mi, ty si Riman?“ On odpovedal: „Áno.“  ²⁸ Veliteľ vravel: „Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu.“ A Pavol povedal: „A ja som sa v ňom narodil.“ ²⁹ Tí, čo ho mali vypočúvať, hneď od neho odstúpili a aj veliteľ sa zľakol, keď sa dozvedel, že je Riman a že ho sputnal.

Pavol pred veľradou. – ³⁰ Keďže chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.