Skutky apoštolov

VII. Cesta do Ríma, 27, 1 – 28, 31

27 Z Cézarey po Krétu. –  ¹ Keď sa rozhodlo, že sa odplavíme do Itálie, odovzdali Pavla a niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z cisárskej kohorty.  ² Nastúpili sme na adramytijskú loď, ktorá sa mala plaviť okolo pobrežia Ázie, a pohli sme sa. Bol s nami Macedónčan Aristarchus zo Solúna.  ³ Na druhý deň sme prišli do Sidonu. Július zaobchádzal s Pavlom ľudsky a dovolil mu zájsť k priateľom a postarať sa o seba. ⁴ Keď sme sa odtiaľ pohli, plávali sme popod Cyprus, lebo vietor dul proti nám.  ⁵ Preplavili sme sa Cilícijským a Pamfýlskym morom a prišli sme do Myry v Lýcii. ⁶ Tam stotník našiel alexandrijskú loď, čo sa plavila do Itálie, a preložil nás na ňu.  ⁷ Ale veľa dní sme sa len pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knidu, lebo nám prekážal vietor. Preplavili sme sa popod Krétu popri Salmone,  ⁸ ťažko sme ju oboplávali a došli sme na isté miesto, ktoré sa volá Dobrý prístav, neďaleko mesta Lazea.  ⁹ Po dlhom čase už plavba nebola bezpečná, lebo už aj pôst prešiel, preto ich Pavol varoval: ¹⁰ „Muži, vidím, že plavba začína byť nebezpečná a ohrozuje nielen náklad a loď, ale aj naše životy.“ ¹¹ Ale stotník viac veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavol. ¹² A pretože prístav nebol vhodný na prezimovanie, väčšina rozhodla vyplávať odtiaľ a dostať sa podľa možnosti do krétskeho prístavu Feniky, ktorý je obrátený na juhozápad až severozápad, a tam zimovať.

Búrka na mori. – ¹³ Začal viať južný vietor a mysleli si, že sa im podarí, čo si zaumienili. Zdvihli kotvy a plavili sa tesne popri Kréte.  ¹⁴ Ale zanedlho sa na ňu spustil búrlivý vietor, ktorý volajú euroakvilo, ¹⁵ zmocnil sa lode a nebolo ju možné proti vetru udržať, takže sme loď nechali vetru a unášal nás.  ¹⁶ Keď sme obiehali ostrovček, ktorý sa volá Kauda, ledva sme zachránili čln.  ¹⁷ Keď ho vytiahli, použili pomocné zariadenie a podpásali loď. Potom v obave, aby nenarazili na Syrtu, spustili kotvu a nechali sa unášať. ¹⁸ Ale búrka nami prudko zmietala, preto na druhý deň vyhadzovali náklad ¹⁹ a na tretí deň vlastnými rukami povyhadzovali lodné náradie. ²⁰ No keď sa už viac dní neukázalo ani slnko, ani hviezdy a búrka stále zúrila, strácali sme všetku nádej na záchranu.

²¹ Keď však už dlho nič nejedli, Pavol si stal doprostred nich a povedal: „Muži, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa z Kréty. Boli by ste si ušetrili toto nebezpečenstvo a škodu. ²² A teraz vám radím, aby ste mali pokojnú myseľ, lebo nik z vás nepríde o život, iba o loď. ²³ Tejto noci zastal pri mne anjel toho Boha, ktorému patrím a slúžim, ²⁴ a povedal: ,Neboj sa, Pavol! Musíš stáť pred cisárom a Boh ti daroval všetkých, čo sa s tebou plavia.‘ ²⁵ Preto, muži, majte pokojnú myseľ. Verím Bohu, že bude tak, ako mi povedal. ²⁶ Máme však naraziť na nejaký ostrov.“