Skutky apoštolov

10 Peter ide ku Kornéliovi do Cézarey. – ¹ V Cézarei žil istý muž, menom Kornélius, stotník kohorty, zvanej Italská. ² Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom. Dával veľa almužien ľudu a ustavične sa modlil k Bohu. ³ Raz okolo tretej hodiny popoludní videl jasne vo videní Božieho anjela, ako prichádza k nemu a oslovuje ho: „Kornélius!“ ⁴ Ale on na neho hľadel a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Odpovedal mu: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Božiu tvár a on si na ne spomenul. ⁵ A teraz pošli mužov do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; ⁶ býva u istého Šimona, garbiara, čo má dom pri mori.“ ⁷ A keď anjel, čo s ním hovoril, odišiel, zavolal si dvoch sluhov a nábožného vojaka z tých, čo mu boli podriadení, ⁸ všetko im porozprával a poslal ich do Joppe.

⁹ Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo poludnia na strechu modliť sa. ¹⁰ Keď vyhladol, chcel jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia.  ¹¹ Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. ¹² Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. ¹³ I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ ¹⁴ Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ ¹⁵ Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ ¹⁶ Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba. ¹⁷ Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. ¹⁸ Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter. ¹⁹ Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: „Hľadajú ťa traja muži. ²⁰ Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal.“ ²¹ Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?“ ²² Oni povedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová.“  ²³ Zavolal ich teda dnu a pohostil.

Peter u Kornélia a jeho priateľov. – Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. ²⁴ V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. ²⁵ Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. ²⁶ Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“ ²⁷ Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. ²⁸ I povedal im: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. ²⁹ Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?“ ³⁰ Kornélius povedal: „Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve ³¹ a povedal mi: ,Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. ³² Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.‘ ³³ Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal.“

³⁴ Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ³⁵ ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.  ³⁶ Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých.  ³⁷ Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei;  ³⁸ ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. ³⁹ A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. ⁴⁰ Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil ⁴¹ – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. ⁴² A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. ⁴³ Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

Pokrstenie prvých pohanov. –  ⁴⁴ Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. ⁴⁵ A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, ⁴⁶ lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: ⁴⁷ „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“ ⁴⁸ A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.