Skutky apoštolov

Skutky apoštolov

11 Peter v Jeruzaleme vysvetľuje svoje konanie. – 1 Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo.  2 Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: 3 „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“

4 Peter im začal rad-radom vysvetľovať: 5 „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. 6 Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. 7 A počul som aj hlas, ktorý mi hovoril: ,Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ 8 No ja som povedal: Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst! 9 Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: ,Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ 10 To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. 11 Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. 12 A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. 13 On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: ,Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; 14 on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.‘ 15 Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás.  16 Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: ,Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.‘ 17 Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“

18 Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“

 

Založenie cirkvi v Antiochii. –  19 Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. 20 No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. 21 Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi.

22 Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. 23 Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, 24 lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. 25 Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla.  26 Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi.

 

Vyslanie Barnabáša a Šavla do Jeruzalema. –  27 V tých dňoch prišli do Antiochie proroci z Jeruzalema.  28 Jeden z nich, menom Agabus, vstal a z vnuknutia Ducha oznámil, že bude veľký hlad po celom svete. A aj bol za Klaudia. 29 Preto sa učeníci rozhodli, že každý podľa svojich možností pomôže bratom, čo bývajú v Judei. 30 Aj to urobili a poslali zbierku starším po Barnabášovi a Šavlovi.

 
2 – 3. Nebola to výčitka iba proti jeho správaniu. V podstate išlo o to, že prijal do Cirkvi pohanov bez toho, že by boli najprv prijali židovský zákon.
16. Porov. 1, 5.
19. Antiochia bola po Ríme a Alexandrii v Egypte tretím najväčším mestom Rímskej ríše. Obyvatelia boli Sýrčania, Gréci a Židia.
26. Pohania menom „kresťan“ nazývali Kristových učeníkov, prívržencov. Kresťania sa medzi sebou volali bratmi, veriacimi, učeníkmi, svätými.
27. Proroci tu znamenajú ľudí obdarených charizmami, zvlášť charizmou poučovania (porov. 13, 1; 15, 32; 21, 10).
28. Hlad za cisára Klaudia (41 – 54) zaznamenávajú aj pohanskí spisovatelia ako Tacitus (Annales 12, 43), Suetonius (Vita Claudii 18), Dio Cassius (60, 11). Bol v rokoch 44 – 48.
Skutky apoštolov