Skutky apoštolov

Skutky apoštolov

16 Pavol si priberá Timoteja. – 1 Prišiel aj do Derbe a Lystry. Tam bol istý učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otec bol Grék. 2 Bratia v Lystre a v Ikóniu mu vydali svedectvo.  3 Pavol chcel, aby šiel s ním, a kvôli Židom, čo tam bývali, ho vzal a obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék. 4 Ako chodili po mestách, odovzdávali im učenie, ktoré vyhlásili apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ho zachovávali. 5 Cirkvi sa upevňovali vo viere a deň čo deň sa zväčšovali počtom.

 

Cez Malú Áziu. Videnie v Troade. –  6 Prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii.  7 Keď došli k Mýzii, pokúšali sa dostať do Bitýnie, ale Ježišov Duch im to nedovolil.  8 Obišli teda Mýziu a zišli do Troady. 9 Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónčan a prosil ho: „Prejdi do Macedónska a pomôž nám!“  10 Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá hlásať im evanjelium.

 

Vo Filipách. Lýdia. –  11 Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prišli do Samotrácie, na druhý deň do Neapola  12 a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali.  13 V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli.  14 Počúvala aj istá žena, menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha. Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí. 15 A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila nás.

 

Zbičovanie a uväznenie Pavla a Sílasa. –  16 Keď sme sa šli zasa modliť, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk.  17 Chodila za Pavlom a za nami a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Boha, Najvyššieho, a zvestujú vám cestu spásy.“ 18 A robila to mnoho dní. Pavla to dohnevalo, obrátil sa a povedal duchu: „V mene Ježiša Krista ti rozkazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej hodine vyšiel. 19 Keď jej páni videli, že im zanikla nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosti. 20 Predviedli ich pred úradníkov a povedali: „Títo ľudia búria naše mesto. Sú to Židia 21 a šíria zvyky, ktoré my, ako Rimania, nesmieme ani prijímať, ani zachovávať.“  22 Aj dav sa zhŕkol proti nim a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. 23 Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. 24 On ich podľa tohto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.

 

Zázračné vyslobodenie apoštolov. Pokrstenie strážcu žalára. – 25 O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. 26 Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. 27 Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. 28 Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“ 29 Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. 30 Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ 31 Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ 32 A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome. 33 V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. 34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.

 

Prepustenie z väzenia. – 35 Keď sa rozodnilo, úradníci vyslali zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“ 36 Strážca väzenia oznámil Pavlovi tieto slová: „Úradníci odkázali, aby som vás prepustil. Teraz teda vyjdite a choďte v pokoji!“ 37 Ale Pavol im povedal: „Verejne a bez súdu nás zbili, hoci sme rímski občania, a vrhli do väzenia a teraz nás potajomky vyháňajú? Nie tak, ale nech prídu sami a oni nech nás vyvedú!“ 38 Zriadenci hlásili tieto slová úradníkom a oni sa naľakali, keď počuli, že sú to Rimania. 39 Prišli a odprosili ich. A keď ich vyvádzali, prosili ich, aby odišli z mesta. 40 Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.

 
3. Obriezka mala Timotejovi uľahčiť pôsobenie medzi Židmi.
6. Ázia tu znamená západnú časť Malej Ázie v okolí Efezu a Smyrny. Frýgia bola na anatolskej náhornej rovine smerom na západ. Galácia bola pravdepodobne severná Galácia, územie okolo dnešnej Ankary.
7. Mýzia bola severná časť Malej Ázie. Bitýnia bola v severozápadnej časti Malej Ázie.
8 – 9. Troas bolo prístavné mesto v severozápadnej maloázijskej krajine toho istého mena (kedysi slávna Trója). V Macedónsku, s hlavným mestom Solúnom, Pavol na druhej misijnej ceste založil tri významné kresťanské obce: Filipy, Solún a Bereu.
10. Od tohto verša autor začína používať pri písaní prvú osobu množného čísla. Tu sa pravdepodobne Lukáš pripojil k Pavlovi.
11. Samotrácia je ostrov na polceste medzi Troadou a Neapolom. Neapol bol macedónsky prístav (dnes Kavala). Tu Pavol vstúpil prvý raz na európsku pevninu.
12. Filipy boli 17 km od Neapola smerom do vnútrozemia. Rímski cisári tu usádzali vojenských vyslúžilcov a italských kolonistov.
13. „Za bránu k rieke“, t. j. za bránu mesta. Podľa židovských predpisov tam, kde žilo aspoň desať Židov, mala sa postaviť synagóga alebo aspoň mali sa schádzať na takom mieste, kde bola voda. Preto sa Pavol odobral k rieke.
14. Tyatira bolo maloázijské mesto v končinách Mýzie a Lýdie.
16. Bola posadnutá zlým duchom, ktorý jej ústami vyjavoval niektoré skryté veci.
17. Týmto veršom Lukáš prestáva na čas písať v prvej osobe množného čísla. Je možné, že ostal vo Filipách.
22. Ide o prvé prenasledovanie zo strany rímskej vrchnosti.
Skutky apoštolov