Skutky apoštolov
III. Prvá Pavlova misijná cesta. Snem v Jeruzaleme, 13, 1 – 15, 35
13 Vyslanie Barnabáša a Šavla. – 1 V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. 2 Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ 3 Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich.
Cesta na Cyprus. Čarodejník Elymas. – 4 A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. 5 Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach. Mali so sebou aj Jána ako pomocníka. 6 A keď prešli celým ostrovom až do Pafu, stretli istého čarodejníka, falošného proroka, Žida menom Barjezu. 7 Bol u prokonzula Sergia Pavla, ktorý bol rozumný muž. Ten si pozval Barnabáša a Šavla, lebo chcel počuť Božie slovo. 8 Ale Elymas, čarodejník – lebo tak sa prekladá jeho meno –, im odporoval a usiloval sa odvrátiť prokonzula od viery. 9 Vtedy Šavol, ktorý sa volá aj Pavol, naplnený Duchom Svätým, pozrel naňho 10 a povedal: „Diablov syn, plný každého podvodu a každého klamstva, nepriateľ akejkoľvek spravodlivosti, neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?! 11 A teraz pozri, doľahne na teba Pánova ruka: oslepneš a istý čas nebudeš vidieť slnko.“ Vtom naňho padla mrákota a tma, tápal dookola a hľadal, kto by mu podal ruku. 12 Keď prokonzul videl, čo sa stalo, žasol nad Pánovým učením a uveril.
Príchod do Antiochie v Pizídii. – 13 Pavol a jeho spoločníci sa z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. 14 Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. 15 Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“
Pavlova kázeň pred Židmi. – 16 Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: „Muži, Izraeliti a vy všetci, čo sa bojíte Boha, počúvajte! 17 Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom 18 a asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. 19 Vyhubil sedem národov v kanaánskej krajine a lósom rozdelil ich krajinu 20 asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. 21 Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Šaula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. 22 Keď ho odstránil, povolal im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: ,Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.‘
23 Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. 24 Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia. 25 Keď Ján končil svoj beh, hovoril: ,Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale, hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv na nohách.‘
26 Bratia, synovia Abrahámovho rodu, a tí, čo sa u vás boja Boha, nám bolo poslané toto slovo spásy. 27 Lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia ho nepoznali, odsúdili ho, a tak splnili slová Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 A hoci nenašli nič, za čo by si zasluhoval smrť, dožadovali sa od Piláta, aby ho dal zabiť. 29 A keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa mnoho dní zjavoval tým, čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema, a teraz sú jeho svedkami pred ľudom.
32 A my vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil ich deťom, keď nám vzkriesil Ježiša, ako je aj v druhom žalme napísané:
,Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil.‘
34 A že ho vzkriesi z mŕtvych, aby sa už nikdy nevrátil do porušenia, to povedal takto:
,Dám vám Dávidove sväté veci, ktoré sú verné.‘
35 A preto aj na inom mieste hovorí:
,Nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie.‘
36 Lebo keď Dávid splnil vo svojom pokolení Božiu vôľu, zosnul, uložili ho k jeho otcom a videl porušenie. 37 Avšak ten, ktorého Boh vzkriesil, nevidel porušenie. 38 Nech je vám teda známe, bratia, že skrze neho sa vám zvestuje odpustenie hriechov. Od všetkého, od čoho vás nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon, 39 v ňom je ospravedlnený každý, kto verí. 40 Dajte si teda pozor, aby neprišlo, čo sa hovorí u Prorokov:
41 ,Pozrite, pohŕdači,
čudujte sa a zahyňte,
lebo za vašich dní vykonám skutok,
dielo, ktorému neuveríte,
keď vám bude o ňom niekto rozprávať.‘“
42 Keď potom vychádzali, prosili ich, aby im o tom rozprávali aj v nasledujúcu sobotu. 43 A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti.
Pavol a Barnabáš sa obracajú na pohanov. – 44 V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. 45 Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. 46 Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Lebo tak nám prikázal Pán:
,Ustanovil som ťa za svetlo pohanom,
aby si bol spásou až do končín zeme.‘“
48 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. 49 A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. 50 Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. 51 Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. 52 No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.