Skutky apoštolov

26 Pavlova obrana pred Agrippom. – ¹ Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč: ² „Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, ³ tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. ⁴ Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme. ⁵ Poznajú ma od začiatku – len keby chceli vydať svedectvo –, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. ⁶ A teraz stojím pred súdom pre nádej z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia. ⁷ Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú. ⁸ Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?!

Pavol hovorí o svojom obrátení. –  ⁹ Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského. ¹⁰ A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali, ja som súhlasil. ¹¹ Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách.

¹² Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, ¹³ cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou. ¹⁴ Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.‘ ¹⁵ Ja som sa spýtal: ,Kto si, Pane?‘ A Pán povedal: ,Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. ¹⁶ Ale vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti nato zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím.  ¹⁷ Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam ¹⁸ otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.‘

¹⁹ Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, ²⁰ ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodny pokánia. ²¹ Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť. ²² Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš: ²³ že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom.“

Reakcia poslucháčov. – ²⁴ Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: „Šalieš, Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva.“ ²⁵ Ale Pavol povedal: „Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová. ²⁶ Kráľ sa vyzná v týchto veciach, preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí. ²⁷ Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“ ²⁸ Agrippa povedal Pavlovi: „Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ ²⁹ A Pavol: „Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa všetci títo, čo ma dnes počúvajú, stali v malom i veľkom takými, akým som ja, okrem týchto pút!“

³⁰ Tu vstal kráľ aj vladár, Berenika a ostatní, čo s nimi sedeli, ³¹ a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: „Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“ ³² A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.“